piatok, júla 08, 2016

Nočný telefonát

Som ale aktívna čoo?
Prepáčte, že mi všetko trvá tak nekonečne dlhú dobu. Myslela som si, že po absolventských skúškach budem mať času a budem písať.
Áno, áno, času je ale nejak chuť a inšpirácia ma obchádzajú ale naozaj sa snažím Q_Q
Verím však, že ste na mňa nezabudli (teda asi tí dva a pol čitatelia čo mám, a poteší vás táto krátka (opäť raz MarkJin) poviedka.
Inak, verím, že si užívate leto, či už v práci alebo na brigáde (alebo ako ja v posteli :D )

Group: Got7 
Pairing: MarkJin
Počet slov: 1097 
Warning: +18
Už minule som to tu dala, taká malá novinka k MarkJin poviedkam!! Kedže málo kto z vás tento ship pozná alebo má rád, tak sa vám ho snažím trošku priblížiť skrz tieto pekné videá. Pokiaľ teda nie ste momentálne naladený na tento ship a ešte ste nehodili flintu do žita s mojou poviedkou, pozrite si toto pekné video~ Je naozaj skvelé!!!!!  


Tiché zvonenie telefónu pretne ticho tmavej miestnosti. Ruka osoby, zahalenej do tmy sa len po pamäti natiahne za zvukom s jediným úmyslom. Umlčať ho. Ani sa neunúva pozrieť, kto volá v túto neskorú nočnú hodinu, len prstom potiahne hore a telefón si priloží k uchu.
"Haloo?" Zašomre potichu.
"Jinyoung?" Ozve sa do telefónu známy hlas, čo polo spiacu osobu v momente prebudí. 
"Mark?" Odpovie už vľúdnejším hlasom s úsmevom usadeným na perách. Natiahne sa k lampičke, no v polke cesty si to rozmyslí. Pohodlnejšie sa usadí na nízkej posteli, hlavu si podoprie mäkkým vankúšom a započúva sa do dychu, ktorý sa ako jediný momentálne ozýva zo slúchatka.  
"Prepáč, že volám tak neskoro.." Odmlčí sa. "ale, potreboval som počuť tvoj hlas.." Hanblivo prizná chlapec na druhom konci telefónu.
"Stalo sa niečo?" Prižmúri oči do tmy a predsa len tú lampičku rozsvieti. Z prudkého prívalu svetla však privrie oči, kým si nezvyknú.
"Nič, len dnes odletel Jackson s Bambamom do Thajska a Yugyeom ide zajtra k rodičom. Volá ma so sebou neviem, či ísť s ním, či nie..." Nedokončí vetu. Pýta si jeho súhlas? Pravdepodobne, priamo by sa ho to nespýtal.
"Len choď, čo budeš robiť doma sám." Radšej by bol, keby ho má tu no nešlo to, mal iný program a ťahať ho sem na tri dni sa neoplatí.
"Ale, čo Coco?" V jeho hlase je badať známky nadšenia. Naozaj chcel len jeho povolenie. Poposunie si vankúš, ktorý má za chrbtom a nájde si lepšiu polohu.
"Vezmi ju so sebou." Naozaj by bol radšej keby ho má tu, vedľa seba, omotaného okolo tela ako chobotnicu, ktorá by mu v tento prekliate teplý deň ešte viac zohrievala. Zamrví sa a pocíti jemné šklbnutie v slabinách len pri predstave štíhleho tela opierajúceho sa o to jeho. 
"Hmm... asi máš pravdu," Pretne mu myšlienky. "spýtam sa zajtra Yugyeoma, či by to jeho rodičom nevadilo."
"Jasné, že by im to nevadilo." Prstami si prejde pomedzi vlasy. Chce počuť jeho hlas. Chce ho tu mať! "Čo si inak robil celý deň?" Snaží sa predĺžiť hovor.
"Hmm.. V podstate nič." Krátka stručná odpoveď, nič čo by nečakal.
"Mamka dnes uvarila tvoje obľúbené jedlo." Napadne mu. 
"To s tou divnou rybou?" Skočí mu do reči.
"Áno to. Chýbala mi jej kuchyňa." Pousmeje sa chlapec do prázdnej izby s očami upretými na rámik, s fotografiou rodiny.
"To mne tiež." Posmutnie hlas na druhej strane. 
"Nechceš niečo doniesť?" Zmení radšej tému. 
"Teba..." Šepne polohlasne. 
Usmeje sa. Chýba mu. Neodpustí si úsmev, ktorý sa mu mimovoľne objaví na tvári. Aj jemu chýba, je to len pár dní, no zdá sa to ako celá večnosť.
"Ešte trikrát sa vyspíš a prídem." 
"Ešte tri noci bez teba." Jeho hlas je takmer nečujný.
"Už len tri dni." Opraví ho a započúva sa do jeho dychu. Privrie oči a rukou opäť zablúdi k rozkroku.
"Jinyoung..." Trhaný nádych sprevádzaný slabým hlasom ho donúti strnúť. Celým telom prebehne príjemné teplo, končiace v slabinách. Stuhne.
"Mark?" Zaváha. Vie, čo sa deje v ich dome v Soule, vie to, no aj tak sa musí presvedčiť. "Myslíš na mňa?" 
"Áno..." Usmeje sa. 
"Čo robíš? Práve teraz!" Upresní.
"Rozmýšľam.. aké by to bolo keby, keby si tu so mnou.. a Coco..." Rukou nahmatá prebúdzajúce vzrušenie skrývajúce sa len pod tenkými trenkami na spanie. Spokojne si opäť ľahne s telefónom prilepím na uchu, aby mu neušiel ani jeden jediný zvuk.
"Jinyoung.. hovor niečo." Hlas v telefóne znie naozaj naliehavo. Chcel by ho tu mať.
"Čo chceš počuť?" Rád sa s ním zahráva.
"Povedz moje meno!" To nebola prosba ani žiadosť. 
"Mark." šepne.
"Ešte.." Trhaný nádych a zase výdych. Prsty omotá okolo napoly tvrdnúceho údu.
"Mark." Štipne znova. "Mark, chcem ťa tu mať." Pokračuje. "Chceš, aby som ti pomohol?" Neodpustí si ten radostný tón, aj keď táto otázka je úplne zbytočná.
"Prosím.." Znie žalostne. Spomenie si na jeho vôňu, rukou vkĺzne pod tenké pyžamo a takmer tvrdé vzrušenie si pevne chytí do dlane. Už je to chvíľka, čo sa musel takto uspokojovať sám. Dlho neboli od seba. Dlho to nerobil. Bude si to ešte pamätať?
"Predstav si, že som tam s tebou." Začne a privrie oči, aby si to lepšie vychutnal s ním. "Ležím vedľa teba. Nahý. Opieram o svoju hruď tvoje nahé horúce telo, perami ti láskam ucho pomaly, presne tak ako to máš rád sa presuniem na krk. Cítiš to?" Spýta sa.
"Áno.." Vidí ho ako leží na svojej posteli, s nohami široko od seba, privretými očami sústredeného len na jeho hlas. Spomalí, inak by sa urobil. Chce ho tu.
"Druhou rukou kĺžem po tvojej hrudi. Od bradaviek cez bruško. Prstom vkĺznem do pupíku a pokračujem dole k podbrušku." Dych na druhej strane sa zrýchli, skoro akoby behal maratón a nie ležal v posteli. "Jazykom prejdem od krku k čeľusti, až do tvojich úst."
"Jinyoung.." Ozve sa z telefónu. Slabé mrazenie mu prebehne po celej dĺžke chrbtu, končiace niekde pri krížoch.
"Nahradím tvoju ruku, Kĺžem od koreňa až k špičke." Začne. "Spomínaš, ako som ti to spravil posledne na hotely?" Napadne ho. Bola to krásna rýchla hra, na ktorú si vždy rád spomenie.
"Áno." Odpovie rýchlo. Až tu počuje ako mu šialene bije srdce. Vie, že je koniec preto zrýchli tempo.
"Predstav si, že ti to robím presne tak ako vtedy. Rýchlo, tak aby nás nik nepočul." Chce pokračovať no hlas na druhej strane sa viac neozve, miesto toho počuje len tichý ston, ktorý pravdepodobne tlmí do ruky alebo vankúša a následné rýchle ťažké oddychovanie. Stačí mu predstava jeho špinavej dlane, ktorá nestačila zachytiť všetko, čo z neho v návale vzrušenia vystreklo aby sa urobil.
Ešte nejakú chvíľu len tak leží, so súchadkom pri uchu, počúva jeho dych, ktorý sa každú sekundu viac a viac ukľudňuje.
"Chýbaš mi." Ozve sa konečne do telefónu.
"Aj ty mne.." Odmlčí sa, pretože nevie, čo iné povedať. Keby mohol, okamžite by sa teleportoval späť do Soulu, no bohužiaľ jediné, čo môže je v tichosti počúvať jeho dych a predstavovať si, že ho má vedľa seba.
"Už len tri dni.." Z jeho hlasu cítiť únavu.
"A tri noci. Mal by si ísť spať." Urobí to,  k čomu sa ani jeden nemá. Chcel by ho počúvať celú noc, no musí ešte počať.
"Prepáč, že som ťa zobudil."
"To je v poriadku. Dobrú noc." Zaželá mu a stále špinavou rukou sa načiahne po pár obrúskov vedľa postele. 
"Dobrú noc." Hovor na druhej strane sa preruší a nastane ticho. Chýba mu. Utrie si ruky do obrúsku, ktorý nechá ležať veľa postele, vypne malú lampičku a stočí sa na druhý bok. Teraz tak ľahko nezaspí. Napadne ho chvíľku pred tým, ako rukou opäť vkĺzne pod tenké pyžamo. 

2 komentáre:

  1. Ako prvé poviem k poviedke: Tomu to ja hovorím rozhovor cez telefón! Poviedka ako vždy perfektná a vďaka tebe mám tento pár fakt veľmi rada :D

    k videu: To je tak milučké video až mi zdvihlo náladu ^^ pokojne takých videí sem dávaj viac :D

    Taktiež dúfam, že keď máš prázdniny tak ťa múza nakopne a bude inšpirácia ^^ keďže Tomiko tu rada snorí a číta :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. super, super, super! :D vážně by mě předtím nenapadlo, že si markjina tak oblíbím, ale... teď je mezi mými otp ( ͡° ͜ʖ ͡°)
    (btw prázdninování v posteli zdar! :D)

    OdpovedaťOdstrániť