sobota, mája 07, 2016

Nie vždy to ide..

Asi vás nijak zvlášť nepoteším, ale z krátkej chvíľky som napísala niečo málo ale aj to málo nestojí vlastne za nič. No aby bolo jasné že som stále nažive a že na blog nezanevieram tak taký malí náznak života vám tu dávam v podobe tejto úplne odveci poviedky ktorá sa ani neoplatí čítať, pretože sa v nej nič nedeje.
No ak by ste predsa len mali chuť a silu sa do toho pustiť, chcem vysvetliť prečo som ju napísala.
Neviem či sa tu nájde nejaký MarkJin shipper ale na napísanie tejto poviedky ma inšpirovala kríza ktorá v ich vzťahu od comebacku bola. Neviem či ste si to všimli ale mne to neušlo a preto som zo seba potrebovala niečo dostať a vzniklo z toho toto.
Je možné že na to napíšem pokračovanie (mám to rozpísané ale nič nechcem sľubovať)
Tak a už stačilo nezmyslov, pretože jeden veľký vás tu čaká dole~
Group: Got7 
Pairing: MarkJin
Počet slov: 1866
Warning: +13
Nemusím sa ani moc snažiť a dokážem si predstaviť všetko, každý detail. Vôňu jeho vlasov, ktoré ma šteklili pod nosom, hebkú pokožku na jeho štíhlo krku, dlhé prsty prepletené s tými mojimi a moje nedočkavé prsty behajúce po tom dokonale štíhlom tele.

Len pri tých myšlienkach sa mi pery zvlnia do úsmevu a v mojom podbrušku to príjemne zašteklí. Pohodlnejšie sa usadím v širokom kresle tmavej miestnosti, ktorú osvetľuje len slabé svetlo televízie. Natiahnem sa k mobilu, ležiacemu na sklenom konferenčnom stolíku predo mnou. Moje oči ožiari prudké svetlo, ktoré sa po chvíľke stlmí na prijateľnejší jas. Rozkliknem správu a očami prebehnem po tých pár riadkoch totálnych nezmyslov, ktoré som zo seba dostal, no našťastie ich nemal silu a odvahu odoslať.

- Mrzí ma, že som sa tak zachoval. Nechcel som, aby sa ťa to akokoľvek dotklo. Nechcel by si sa stretnúť? Keď budeš mať čas, ozvy sa! Naozaj ma to mrzí...-

Na sekundu som zaváhal a správu vymazal. Nemohol som to poslať. Zablokoval som mobil, hodil ho na kreslo vedľa svojich nôh a zaboril sa hlbšie do sedadla.

Tak hlúpe a trápne. Nič by to nevyriešilo, jedna správa nikdy nič nevyrieši, hlavne nie takúto hlúpu chybu. Zakloním hlavu, prstami prejdem pomedzi vlasy a hlasno vydýchnem. Posral si to Jinyoung.

Priznám sám sebe niečo, na čo som prišiel v ten moment ako sa to stalo. Bola to však nešťastná zhoda okolností a ja som mal v sebe príliš veľa alkoholu na to, aby som dokázal triezvo uvažovať. Je pochopiteľné, že sa nahneval, ja by som zareagoval rovnako ako on, možno horšie.

Rukou nahmatám mobil a naťukám krátku správu, ktorú odošlem skôr ako si to stihnem rozmyslieť.

- Na našom obvyklom mieste o desiatej. Budem čakať kým neprídeš. Jinyoung -

Očami hodím po hodinách na stále svietiacom mobile, deväť štyridsaťtri, to je tak akurát. Postavím sa, mobil strčím do zadného vrecka nohavíc, z vešiaku vezmem krátku riflovú bundu, zabuchnem dvere a rozbehnem sa k výťahu, ktorý je na moje šťastie len o poschodie nižšie.

Do kaviarne na rohu jednej menšej uličky, neďaleko jeho bytu dorazím len dve minúty pred desiatou. Samozrejme, že tam nie je, ani som nečakal, že by tu na mňa čakal, no keby náhodou, nemohol som meškať.

Mark má svoju hrdosť, a aj keď sa nerád háda, ak k tomu dôjde, zaryje sa ako mulica a nepustí. Sú situácie, keď ma svojim pohľadom, alebo čímkoľvek, čo urobí doslova donúti sa k nemu priplaziť a on ma vezme späť, no tentokrát to tak bohužiaľ nie je a nebude, to som s istotou vedel už teraz.

"Jinyoung, si proste idiot a ja na toto viac nemám nervy." Povedal mi jeden večer v bare. To, že s Markom chodím nevie v podstate okrem asi dvoch ľudí nikto. Nepokladali sme za dôležité, aby sa to rozširovalo a preto to dopadlo tak, ako to dopadlo.

Občas ak sa naskytne príležitosť, chodíme s pár priateľmi do jedného baru. Je celkom nenápadný, preto to tam nikdy nie je prepchaté, no vládne tam skvelá atmosféra. Teraz tomu nebolo inak. Pár priateľov, skvelá hudba, nejaký ten pohárik, dva, či tri. Všetci chceli ísť tancovať, Mark samozrejme tiež. Keď šiel on, musel som ísť aj ja. Každý však vie, že v momente, keď sa na parkete objaví niekoľko osamelých mužov, čoskoro sa tam z neznáma zjavia aj ženy. Dlho sme čakať nemuseli a už sa medzi nami motala pätica opitých dievčat.

Nechcel som byť za divného, preto som slečnu, ktorá sa mi doslova vkrucovala do náruče chytil za boky a oddal sa rytmu hudby. Markov pohľad som zaregistroval v momente, keď sa moje prsty dotkli jej ženských bokov. Bolo tam však pochopenie, pretože podobná situácia sa diala aj jemu. Pesnička však skončila, začala druhá, tretia, štvrtá a Mark mi z dohľadu zmizol.

Po chvíľke som ho však zbadal. Sedel pri stole s fľaškou džúsu a nezaujato popíjal farebný nápoj cez slamku.

"Kam si zmizol?" Prisadol som si k nemu a rukou ho objal okolo ramien. Prekvapilo ma, keď moju ruku striasol a odsunul sa o kus ďalej. Až keď sa sedadlo vedľa mňa prehlo o trošku viac a k môjmu boku sa privinulo cudzie, neznáme telo pochopil som.

"Poď ešte tancovať, neseď tu." Zašomralo mi neznáme dievča do ucha a začalo ma ťahať znovu na parket.

"Choď." Odfrkol Mark a pohľad radšej stočil niekam inam, aby sa na mňa nemusel pozerať. Správal sa ako žena. Neznášal som tieto výkyvy u žien a na ňom ešte viac. Nestávalo sa to síce často, ale keď k tomu došlo, penil som. To bol aj dôvod,  prečo som aj odišiel. Chcel som ho potrestať, chcel som aby za mnou prišiel, no miesto toho nahodil ešte vyšší stupeň ignorácie mojej osoby, čo sa stalo v momente, keď začal ťukať do mobilu a tváril sa že ma nevidí

Bolo to ako spínač. Stál som len kúsok od stola kde sedel, preto mi bolo jasné, že nás musí vidieť. Alkohol v krvi pulzoval a ja som nepremýšľal nad tým, čo bude potom.

Chytil som dievča pevnejšie za pás, ruku nechal skĺznuť k jej zadku a pritiskol si ju tesne k svojmu telu. Bolo to ako načasované, pretože v tej chvíli začala hrať pomalšia pesnička a ja som sa s ňou mohol kĺzať po parkete. Späť na zem ma dostala až pevná ruka na mojom ramene.

"Jinyoung, čo to robíš?" Odtiahol ma Jackson od dievčiny a rukami mi pevne stisol ramená.

"Čo robím? Tancujem!" Osopil som sa na neho trochu opileckým hlasom a snažil sa vrátiť späť k neznámej slečne.

"Mark odišiel ty kretén. Čo si mu spravil?" Spýtal sa. Obzriem som sa k stolu, kde by mal sedieť, no miesto Marka tam bola len nedopitá fľaška s džúsom, s etiketou roztrhanou na malé kúsky. Bolo to ako facka. Striasol som Jacksonove ruky a rozbehol sa k východu pomedzi zadymenú úzku uličku plnú ľudí.

Rozrazil som dvere s úmyslom rozbehnúť sa do chladnej noci a nájsť ho skôr ako bude neskoro, no nebolo to potrebné. Mark stál len kúsok od dverí, opretý o stenu baru s pohľadom zapichnutým do zeme.

"Mark!" Vykríkol som sa pribehol k nemu, chcel som ho chytiť za ruky, no skryl si ich do vreciek. "Prepáč."

"Začo sa ospravedlňuješ." V hlase bolo počuť chlad, ktorý sa snažil udržať.

"Ty vieš začo."

"To teda, že neviem." Pokračoval ďalej vo forme "ľadová kráľovná".

"Nemal si sa tak správať.." On ma vyprovokoval.

"Ako?" V hlase mu bolo počuť mierne zachvenie, jeho ľadová maska začala pukať a na Marka začínala prichádzať hystéria.

"Ako urazená ženská!" Vyhŕkol som skôr ako som si to stihol premyslieť.

"Vieš čo, Jinyoung? Zmizni mi z očí." Odrazil sa nohou od steny, na hlavu natiahol kapucňu a vydal sa k odchodu.

"Kam ideš?" Chytil som ho za ruku v snahe zastaviť ho.

"Jinyoung, si proste debil a ja na toto nemám nervy. Choď si tam a ďalej sa hraj na niečo, čo vlastne ani neviem, či si, či nie." Vytrhol ruku z môjho zovretia a rýchlim krokom odkráčal preč. Chcel som za nim ísť, no vedel som, že to je zbytočné, teraz by som to akurát posral ešte viac.

Samozrejme že chyba bola na mojej strane, no niečo bola aj jeho chyba, myslím. Viem, že to s tou slečnou som prehnal, no mohol to vziať športovo, nie sa takto uraziť.

Zvesím hlavu medzi ramená a tvár skryjem do dlaní. Naozaj som to posral.

"Objednáte si?" Vyrušila ma mladá čašníčka, ktorá očakávala že tu nebudem len sedieť a ticho vzdychať nad svojou debilitou, ale možno si aj za vysedávanie a čakanie na odpustenie zaplatím, respektíve niečo si objednám.

"Americano." Nič iné si tu vlastne ani nedávam. Zato Mark tu skúsil snáď už všetky sladké nápoje a okúsil každý jeden zákusok ktorý tu kedy ponúkali.

"V noci nezaspíš." Ozve sa hlas za mojím chrbtom, až skoro prevalím stoličku pri tom ako sa postavím a stočím za, pre mňa tak známym hlasom.

"Prišiel si." Zo srdca mi padol jeden obrovský balvan, no stále tam bol ešte jeden, nad ktorým visel obrovský otáznik. Odpustí mi?

"Viem, že by si tu sedel do rána, nechcem byť toho príčinou..." Ako obvykle si sadne naproti mne do širokého pohodlného kresla. Stiahne zo seba vlhkú tmavú, možno na jeho postavu trochu veľkú bundu, prehodí ju cez opierku a kývne na čašníčku.

"Horúcu čokoládu." Objedná si, pozrie sa na mňa no nič nepovie. Ja som ho sem zavolal, ja musím začať.

"Ako prvé sa ti chcem ospravedlniť. Viem, že som sa nemal zachovať ako som sa zachoval a mal som za tebou prísť skôr." Sklopím zrak k jeho rukám, ktoré má prepletené a položené na stole pred sebou. Mal by som sa dívať hore, no neznesiem ten pohľad, ktorý na mňa vrhá. Je plný výčitiek, sklamania a hnevu.

"Správal si sa ako kretén." Poznamená a zloží ruky zo stola, aby uvoľnil miesto horúcej čokoláde, ktorá pristane pred ním.

"To nepopieram."Priznám.

"Jinyoung ty tomu vôbec nerozumieš, že?" Zaborí prst do hory šľahačky, ktorý následne olíže.

"Ja to chápem..."

"Nie nechápeš." Preruší ma v polke. "Jinyoung, celý problém spočíva v tvojom ponímaní nášho vzťahu. Je samozrejmé, že to nechcem roztrubovať všade naokolo, ale správať sa ako keby sme spolu nič nemali, nie je tiež úplne najlepšie riešenie."

"To nie je pravda.." Opäť ma preruší.

"Je to pravda." Zvýši trochu hlas." Keby to tak nie je, tak tancuješ so mnou a nie s nejakou neznámou ženskou." Pri posledných slovách takmer šepká ako sa snaží udržať hlas no pomaly sa mu láme.

"O toto ti ide? O tanec?"

"Tu nejde o tanec! Ide o teba. Mimo môjho bytu sa správaš ako keby sme sa ledva poznali. Keď som u teba je to to isté. Pokiaľ je Jackson doma chodíš po špičkách, len aby si nespravil niečo, čo by mohol vidieť. Ale haló zobuď sa, on o nás vie!" Zovrie ruky do pästí, položí ich na okraj stola a uprene sa mi zadíva do očí. Nedokážem uhnúť, aj keď to páli, nejde to.

"Mark, musíš ma pochopiť a dať mi čas.."

"Koľko času ešte chceš? Treba sa posunúť ďalej. Je len na tebe, či chceš aby som sa posunul s tebou, alebo nie." Až ma pichne v hrudi, keď si uvedomím čo práve povedal. Dáva mi na výber? Buď sa s ním rozídem alebo nebudem náš vzťah tajiť? Chápem to dobre?

"Ty sa chceš rozísť?" Až mi vyschne v hrdle pri tom ako sa tie slová pokúšam dostať z hrdla.

"To som nepovedal. Jediné, čo chcem je to, aby si ma občas chytil za ruku aj inde ako v tme v mojom byte na gauči pod dekou a aby si si so mnou zatancoval. Nevravím telo na telo, ale aby si bol pri mne. Chcem ísť s tebou niekam von, niečo zažiť, nie len sedieť doma a pozerať filmy, ktoré ma nebavia alebo hrať hry, ktoré sme hrali už tisíckrát. Chcem to niekam posunúť." Vezme do rúk pohár plný teplej čokolády, ktorý medzi čas stihol ochladnúť na prijateľnú teplotu, ktorú Markove pery a jazyk znesú.

"Ja to chcem tiež.." Nakloním sa ponad úzky stôl, vezmem jeho bradu medzi prsty a jazykom zlížem zvyšok šľahačky, ktorá mu ostala na perách. Nemôžem povedať, že je mi jedno kto nás vidí alebo nevidí no viem, že toto je prvý krok k tomu aby mi odpustil.

5 komentárov:

  1. Ako prvé sa priznám, že celkovo nemám nejaký určitý ship v GOT7, preto som moc nepostrehla krízu medzi nimi.

    No, teraz k poviedke. Veľmi sa mi páči, že je to také nazvem to ZO ŽIVOTA. Pretože takéto veci sa dejú aj bežne v pároch čo sa tajne skrývajú. Mark, bol právom taký, pretože priznajme si...kto by taký nebol však? Poviedka sa mi páčila a dúfam, že pokračovanie bude ^^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak nemáš, sú krásne tri možnosti (nie že by iné neexistovali ale toto sú Krásne 3 možnosti) MarkJin, 2Jae alebo JackBam, treba si len vybrať ten, ktorý ti sadne najlepšie <3
      No ono ja som už dlho mala niečo v pláne na nich napísať práve pre tú krízu ale chcela som niečo pekné aby som si zaleukoplastovala srdce no nakoniec som si povedala, prečo sa nepovŕtať v rane a urobilo mi to celkom dobre~ Dúfam že na to napíšem pokračovanie lebo skončiť pusou?....

      Odstrániť
    2. Tieto tri možnosti sa mi veľmi pozdávajú nájdem si niekedy čas (ak budem mať voľnejšie) a potom uvidím, ktorý ship bude ten môj vyvolený :D
      Podľa mňa si to krásne napísala, tak ako to nazvať... Reálne. Preto sa mi to tak páčilo, proste bolo to tak ako ma ^^ Myslim si, že pokračovanie by mohlo byť aj napriek tomu, že toto bolo dobre zakončené štýlom, kde pokračovanie netreba. Ale to pokračovanie by naozaj mohlo aby sme vedeli či sa to trdlo poučilo a nebojí sa niekde s Markom chodit :D Takže určite napíš pokračovanie ja si ho naozaj veľmi rada prečítam :3 ^^

      Odstrániť
  2. markjin(em) jsem naočkovaná odtud, abych pravdu řekla :D (๑•́ω•̀๑) a úplně mi to rozházelo mé otp ㅠㅠ
    jinak povídka byla sladká, dostala jsem chuť na horkou čokoládu c: a jestli bude pokračování, ráda si ho přečtu!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D Budem zlá ale ak to bolo inak ako MarkJin som naozaj rada že som ti ho pošramotila. Takým nevinným nežným spôsobom sa snažím vtlačiť ľudom do očí môj milovaný MarkJin~ <3

      Odstrániť