štvrtok, marca 10, 2016

Paradise Lost 6

Tak dobre teraz som sa snažila viac ako posledne, preto nový diel prichádza na čas. (čas nie ale dajme tomu, že deň som splnila..)
Myslím, že prázdniny mi moc neprospievajú, pretože nezažívam cez ne žiaden stres v podobe školy a tak nemám chuť písať a vlastne celkovo moje písanie, keď som doma stojí za **** , i keď za to stojí všetko moje písanie v každej situácii.
O to horšie je, keď som s tým nespokojná, vtedy viem, že je to ešte horšie ako by mohlo byť..

Group: WINNER
Pairing: NamSong
Počet slov: 1916
Warning: +15

Prebudil som sa na pocit smädu a otrasnú bolesť hlavy. Pokus o otvorenie očí som zavrhol hneď po tom, ako som si uvedomil prudké slnečné lúče, ktoré sa drali cez okno a snažili sa mi vypáliť oči. Posadil som sa a skrčil hlavu medzi kolená ako som to robieval vždy, po prepitom večeri.

Nič si nepamätám. Bola prvá myšlienka, ktorá mi prebehla mysľou. Zaúpel som pri snahe nechať svoje oči pomaly zvyknúť si na svetlo, pretože som potreboval ísť na záchod.

Hľadel som na svoje nohy a môj zrak si pomaly začínal zvykať na prúd slnečných lúčov, keď som si uvedomil jednu vec.

Toto nie je moja posteľ. Zdvihol som zrak, ktorý mi padol na obrovské okno. Závesy na ňom, boli zatiahnuté len do polovice a tak ako sa slnko dvíhalo, menil sa aj smer lúčov, ktoré sa dostali až k mojej tvári.

Rozhodne nie je môj byt! V panike som sa začal rozhliadať okolo seba. Sedel som na posteli v cudzej izbe na neznámom mieste a aby toho nebolo málo, bol som nahý. O čom som sa presvedčil, keď som nadvihol prikrývku.

Zabalil som sa a začal hľadať svoje oblečenie, ktoré ležalo na kôpke vedľa postele. Dostal som sa na kraj a opatrne sa natiahol k zemi po svoje veci, čo nebol asi najlepší nápad.

Z prudkého pohybu sa mi zatočila hlava a zahmlilo pred očami. Stratil som kontrolu nad svojim telom, ruky sa mi podlomili a ja som začal padať dolu.

Už som mal pocit, že sa naozaj zrútim z postele na podlahu, keď ma zachytili niečie ruky a vrátili späť na posteľ. Sklonil som hlavu a chvíľku počkal, kým som dokázal otvoriť znovu oči a pozrieť sa hore.

Skamenel som, keď som si uvedomil, kto predo mnou stojí a v koho izbe sa pravdepodobne nachádzam. Minho, ktorý ma zachránil pred pádom na zem, si sadol na posteľ vedľa mňa a starostlivo sa mi zahľadel do očí.

"V pohode?" Spýtal sa a zovrel pevnejšie moje rameno, za ktoré ma stále držal. Sklonil som svoj pohľad dole a musel sa pár krát zhlboka nadýchnuť, pretože v ten moment ako som zbadal jeho tvár, sa mi vrátili všetky spomienky na predošlú noc.

* * *
Vysoký tmavovlasý muž ma prirazil o tvrdú stenu v úzkej bočnej uličke a začal mi plieniť ústa svojim jazykom. Ani nemusel dlho čakať na to aby som ho vpustil dnu. Ba naopak, vychádzal som mu v ústrety a užíval si tú pachuť alkoholu, ktorú bolo cítiť tak z neho ako zo mňa.

Chcel som zavrieť oči a vychutnať si túto krátku chvíľku, no skôr ako som to stihol urobiť odtiahol sa. Vnútorne ma tento jeho počin sklamal, preto som nesúhlasne zakňučal, ale neodvážil som sa pristúpiť a znovu si vyžiadať bozk.

Na jeho tvári sa objavil slabý úsmev, keď som po ňom hodil nesúhlasný pohľad. Môj mozog bol síce už triezvejší, ale stále dosť opitý na to, aby som sa odrazil od steny a skrátil tú krátku vzdialenosť medzi nami. Sme približne rovnako vysoký, preto sa moja tvár objavila len malý kúsok od tej jeho. Nosom ma pohladil po tom mojom a ja som sa naklonil ešte o čosi bližšie.

Tentokrát to nebolo také dravé ako pred tým. Bolo to pomalšie, vášnivejšie, hlbšie. Jazykom som sa hral s tým jeho a užíval si každú sekundu, ktorá sa mi naskytla.

Moje ruky sa rozbehli po jeho tele a presunuli sa pod tmavošedé sako,  mal pod ním len upnutý červený rolák zvýrazňujúci jeho široký hrudník. Prstami som mu začal prechádzal po chrbte a mapoval každý jeden sval, ktorý sa mu rysoval pod tenkým kusom oblečenia.

Odtiahol sa odo mňa a prisal sa na kúsok mojej odhalenej kože na krku. Netrvalo ani dlho a podarilo sa mu nájsť jedno z mojich citlivých miest, tesne pod uchom. Nežne ho poláskal jazykom. Neudržal som sa a z mojich úst sa vydral zvuk, ktorý Minho automaticky stlmil svojou dlaňou na mojich ústach.

"Poďme odtiaľto." Zašepkal, vzal ma za ruku a vtiahol do hotela, vedľa ktorého sme sa nachádzali. Minho sa neunúval zahlásiť nás na recepcii čo ma zarazilo, ale v momente ako ma prirazil o stenu výťahu a znovu sa vrhol na moje osamelé pery som na to zabudol.

Rukami ma pevne držali za boky a jeho jazyk znovu viedol malú vojnu o nadvládu v mojich ústach. Späť do reality nás vrátilo až cinknutie oznamujúce, že výťah zastavil a len kútikom oka som zahliadol, že sa nachádzame na najvyššom poschodí.

Minho vystúpil z výťahu a ja som ho slepo nasledoval na koniec dlhej chodby, kde sa zastavil pred posledným apartmánom. Z vrecka vytiahol kartu, odomkol si dvere a vošiel dnu. Nechal ich otvorené, a až keď sa vyzul otočil sa na mňa a pohľadom ma vyzval k vstupu.

"Tak čo, ideš ďalej alebo ujdeš?" Bolo to ako posledné varovanie. Moja hlava mi síce našepkávala. že robím chybu, ale alkohol potláčal túto myšlienku do ústrania. Neváhal som a prekročil prah dverí, ktoré som za sebou v tichosti zavrel.

Minho vošiel do miestnosti, čo bola pravdepodobne obývačka a vyzliekol si tmavošedý kabát a prehodil ho cez opierku stoličky. Stál mi otočený chrbtom, tak som mal možnosť obzrieť si ten dokonale tvarovaný chrbát, ktorý som si už raz dovolil preskúmať prstami. Rolák. čo mal na sebe nemal rukávy a tak mi zrak z jeho chrbta padalo na jeho ruky, na ktorých sa rysovali svaly. Mal som chuť k nemu podísť a pohladil mu ich prstami, len aby som sa uistil že sú skutočné, no odvaha s ktorou som sem vkročil sa už dávno vytratila.

Myslím, že všetko, čo sa tu odohrávalo, tak či tak mierilo len k jednej veci, o to smutnejšie bolo, že som sa neotočil a neutiekol preč. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu, na ktorý určite neprídem ani po tom, čo mi hlava vytriezvie, som to skrátka nedokázal.

Minho ma hypnotizoval svojím pohľadom a ja som opäť začínam mať ten divný pocit, že vie o mne viac ako viem ja sám o sebe.

"Sprav si pohodlie." Vycítil, že začínam váhať preto ukázal na široké kožené kreslo, do ktorého som si mohol sadnúť.

Zneistím, no keď sa otočí a odíde preč, moje srdce sa ukludní a ja sa konečne rozhliadnem po miestnosti, v ktorej sa práve nachádzam.

Bola zariadená naozaj moderne pri tom veľmi minimalisticky. Je vidieť, že každá vec, čo sa tu nachádzala mala svoj zmysel a presný dôvod, prečo tu je a prečo sa nachádza tam, kde sa nachádza. Čestné plochy a línie tu k sebe dokonale pasovali a v komplexe vytvárali na prvý pohľad veľmi čistý, ale luxusný dojem.

Najviac na celej miestnosti ma však zaujalo obrovské okno, ktoré tu bolo miesto jednej steny. Niečo podobné som videl len vo filmoch, preto som neodolal a podišiel k nemu.

Ten výhľad bol doslova dych berúci. Mal som pocit, že mám celý Soul priamo na dlani. Počul som snáď miliónkrát, že v noci je to tu krajšie ako cez deň, no až teraz som tieto slová pochopil.

Miestnosť potemnela a o sklo vedľa mňa sa oprel Minho s dvoma pohármi v ruke. Jeden z nich mi podal a zahľadel sa na mesto rovnako ako ja.

"Milujem ten výhľad." Kto by ho nemiloval. Myslím, že to bolo niečo ako láska na prvý pohľad. Do tohto momentu som vlastne ani nevedel, prečo som sa tak veľmi chcel do Soulu presťahovať, teraz som to pochopil. Chcem tu žiť! Užívať si život a zažiť všetko, čo toto mesto ponúka. To je to, prečo som tu.

Odpil som si z pohára a natiahol sa k Minhovým ústam. Vedel som, že ma neodmietne, no zaváhal som aj tak. Minho sa pohol proti mojim perám a oprel ma o sklo za mnou. Dlaňou ma pohladil po tvári a prstami vkĺzol do mojich vlasov.

"Si nádherný." Zašepkal mi a sklonil sa znovu k mojim ústam. Vytiahol mi z ruky pohár a položil ho na malí stolček vedľa okna. Znovu sa vrátil ku mne, no tentokrát sa nevenoval mojim perám ale môjmu krku, na ktorý sa prisal.

Po prvej pozitívnej reakcii, ktorú odomňa dostal neváhal a venoval sa môjmu krku ešte o čosi viac. Jazyk vymenil za zuby a ja som až vykríkol, keď mi citlivú kožu stisol medzi zubami.

V mojom podbrušiu to za šteklilo a moje nohy sa až podlomili pod prvou vlnou vzrušenia. Omotal svoje ruky okolo jeho krku a pritlačil sa o čosi viac k príjemne chladivému sklu za mnou.

"Minho.." Zaskučal som jeho meno a naklonil hlavu na bok, aby mal lepší prístup a tak sa mohol venovať všetkým tým citlivým miestam o čosi viac.

"Volaj ma Mino.." Povedal medzi tým ako ma dráždil zubami. Zatiahol za výstrih môjho trička, ktorý potiahol o čosi nižšie a zahryzol sa do môjho ramena. Bolo to ako elektrický výboj, ktorý poslal vzrušenie až do každej bunky môjho tela. Mal som pocit že sa zbláznim, ak sa odo mňa odtiahne čo i len o centimeter.

Minove ruky sa presunuli na môj zadok, párkrát ho pohladili a stisli v dlani. Potom sa presunuli o čosi nižšie na moje stehná a zdvihli ma do jeho náruče. Automaticky som omotal svoje nohy okolo jeho pása a primknul sa k nemu najviac ako som dokázal. So zubami zarytými v mojom krku, ktoré mi tam zanechávali škaredé podliatiny sa so mnou presunul k širokému koženému kreslu a posadil ma doň.

"Ako ďaleko si ochotný zájsť?" Čakal by som, že sa spýta všeličo, ale toto nie. Nedokázal som mu na túto otázku odpovedať, pretože sám som nevedel kam až chcem aby to zašlo, no jedno som vedel na sto percent. Nechcem aby to ešte skončilo.
Miesto odpovede som sa pritiahol k jeho perám, čo pochopil ako povolenie pokračovať.

Rukou skĺzol po mojej hrudi priamo k môjmu rozkroku, ktorý už nejakú chvíľku prosil o pozornosť.

Mino ho najskôr pohladil cez nohavice, následne ich  rozopol a dlaňou vkĺzol dnu. Moje telo zaplavilo teplo a moje boky mu vyšli v ústrety, keď mi začal sťahovať nohavice k členkom. Vzal moje nohy pod kolenami a prehodil ich cez opierky kresla vedľa mojich rúk.

Napriek tomu, že som mal na sebe stále boxerky a tričko som sa cítil neskutočne odhalený. Sedel som pred takmer neznámym človekom s nohami široko od seba a sledoval ako sa skláňa k mojím stehnám, centimeter po centimetri ich bozkáva a značkuje si moju bledú pokožku na miestach, ktoré sú pre očami verejnosti bežne zahalené.

Hrča v mojom rozkroku naberala na veľkosti a ja som začínal mať potrebu sa zahaliť, čo Minove ruky ihneď zarazili. Špičkou nosa prešiel po vypukline skrytej pod čiernou látkou a nasal moju vôňu.

Toto malé gestto vo mne vyvolalo zmiešané pocity, no stačil malý nepatrný dotyk jeho jazyka, aby mi vzal kyslík z tela a ja som sa začal dožadovať väčšej pozornosti.

Prsty som mu strčil do vlasov a nedovolil mu tak pohnúť sa ani o centimeter aj keď nič nenasvedčovalo tomu, že by to chcel urobiť.

Nevyzliekol ma, ani sa o to nepokúsil, jednoducho ma val do úst cez upnuté spodné prádlo a začal ma dráždiť po celej dĺžke až kým som nestratil pojem o čase a priestore. Jeho ruky ma hľadeli po stehnách a ja som si jeho hlavu pridržiaval v rozkroku, až kým som nevyvrcholil.

Ešte dlho po tom som tam sedel, s nohami prehodenými cez opierky kresla a hľadel na nočné mesto, až kým sa Mino nevrátil, neočistil ma a nevzal ma do spálne, kde zo mňa stiahol zvyšky môjho oblečenia. Položil ma do mäkkej postele, do ktorej si ľahol spoločne so mnou a bez toho aby niečo povedal ma nechal zaspať v jeho náruči.

previous || next

3 komentáre:

  1. Sakra...Sakra?....Sakra!... Úplne som čakala, že bude šuk! A ono nič? Ako, fajn bolo to fakt, že Waaaa!...ale Mino, vážne si dávaš načas! :D Tomiko už chce aby bol šuk! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja som čakala že bude šuk a zrazu keď malo dojsť na vec, nedokázala som Taemu tie boxerky vyzliecť a šupnúť mu ho tam...

      Odstrániť
    2. Nevadí, nevadí. Tomiko si na šuk počká pekne poctivo tak ako aj Mino :D

      Odstrániť