streda, februára 10, 2016

Priznaj to

Takže no. Som si dala predsavzatie napísať aspoň jednu poviedku na všetky shipi ktoré milujem a aj keď to ide pomaly, musím povedať že na tom prekvapivo naozaj aj pracujem.
Teraz sa mi podarilo zapracovať na iKON, na ktorý som sa chystala nenormálne dlho, ale akosi nebola chuť.
Prišlo to ako blesk z jasného neba hneď po tom ako som si pozrela video. kde sa Bobby vlní a ukazuje svoje sexi bruško, sadla som a napísala toto.
No nieje to to čo som si predstavovala, ale mám dojem že moje predstavy aj tak dopadnú inak.
Takže tu je poviedka na môj milovaný Double B~
Group: iKON
Pairing: Double B
Počet slov: 1701
Warning: +15

Obdivoval som jeho krásne telo, každú jeho krivku, každý jeho sval. Jeho úsmev, jeho vlasy, jeho králičie zuby. Všetko na ňom som miloval. Miloval som keď sa na mňa usmeje, keď si robí zo mňa srandu, keď sa ma dotýka. Keď mi šepká do ucha hlúposti, keď ma bozkáva, keď sa svojim jazykom vkradne do mojich úst. Milujem na ňom všetko. Jeho dokonalosť, jeho nedokonalosti, jeho slabé a silné stránky. Skrátka všetko.

No aj napriek tomu všetkému ma dokázal nahnevať najviac zo všetkých, aj keď v skutočnosti za to nemohol. Nenávidel som keď sa v jeho blízkosti pohyboval niekto iný ako ja. Nenávidel som keď si maknae na neho sadal. Nenávidel som keď ho s Donghyukom šikanovali. Nie preto že by ho šikanovali. Ale preto, že sa ho vôbec dotýkali, že sa pohybovali v jeho blízkosti a že si dovolili vyčarovať na jeho tvári úsmev. Že na jeho tvári vyčaroval úsmev aj niekto iný ako ja.

A práve toto bol jeden z dôvodu, prečo sa na mňa nahneval, zabuchol za sebou dvere a odišiel.
A ja?

Ja som nemal odvahu postaviť sa a ísť za ním. Ísť sa mu ospravedlniť, povedať mu ako sa cítim. Miesto toho aby som sa za ním rozbehol, som sedel v skúšobni a sledoval čistý papier, ktorý som mal pred sebou. Myslel som si že emócie ktoré v sebe mám môžem vypľuť na papier a všetko bude v poriadku, ale nebolo. Nedokázal som napísať ani čiarku.

Z môjho premýšľania, ma prebudil až hlas a jemný dotyk ruky na ramene môjho najbližšieho človeka, ktorého som mal hneď po Jiwonovi.

"Hanbin-ah, prečo ste sa pohádali?" Spýtal sa starostlivo a sadol si na stoličku vedľa mňa. V jeho tvári bolo vidieť starosť.

"Pretože som hlupák." Odpovedal som mu a radšej sklopil zrak do zeme,

"Choď za ním, vieš že ti odpustí, keď sa ospravedlníš." Pohladím ma po ruke a jeho uprený pohľad, som cítil na svojej tvári aj bez toho, aby som sa na neho pozrel.

"Nedokážem to. Mal pravdu, mal by som trochu pribrzdiť." Vzdychol som a musel sa vážne prekonať, aby sa ten vzdych nezmenil do vzlyku, pretože od plaču som to nemal ďaleko.

"Mal by si mu povedať ako sa cítiš. Úprimne." Objal ma rukou okolo ramien a svoju hlavu položil na moje rameno. "Nikdy to nepochopí ak mu to nevysvetlíš. Jiwon nie je hlúpy, vie to, ale je iné vedieť to vlastným dovtípením a vedieť to, pretože mu to povieš a vysvetlíš." Vedel som že má pravdu.

Ešte chvíľu som tam mlčky sedel, kým som nabral odvahu sa postaviť a ísť za ním. Vedel som kde ho hľadať. Vždy keď sa nahneval šiel na jediné miesto, kde mohol nechať odplaviť všetku svoju zlosť .

Zastavil som pred dverami do posilňovne. Pár krát som sa nadýchol, skôr ako som sa odvážil tie dvere otvoriť.

Nevidel ma, pretože bol otočený chrbtom. Zaklopal som na dvere, aby som na seba upozornil, no nevidel som žiadnu reakciu. Prišiel som bližšie a všimol si, že má v ušiach slúchadlá. Hlasná hudba ktorú počúval sa linula až k mojim ušiam. Presunul som sa teda pred stroj, na ktorom práve cvičil, aby si ma všimol.

Jiwon zdvihol zrak na mňa, no neprestal v činnosti ktorú robil, dokonca si ani nevytiahol slúchadlá z uší.

Hodil som po ňom smutný pohľad. Vedel som že funguje. Bolo to z mojej strany podlé, ale rád som využíval prostriedky ktoré som mal. Jiwon prestal cvičiť a vytiahol si slúchadlá z uší, no neprehovoril.

"Jiwon.." Začal som a v ten moment stratil odvahu, povedať mu, čo som mu chcel povedať. Nechal ma, nech si to premyslím. "Ja sa ti chcem ospravedlniť." Svoj pohľad som sklopil k jeho nohám, pretože som sa nedokázal dívať do jeho očí. Mal som dojem že mi vidí až do žalúdka a to ma znervózňovalo na toľko, že by som nikdy zo seba nevysúkal to čo som chcel.

"Viem že sa správam sa ako pubertiačka. Som líder mal by som sa správať vyspelejšie no miesto toho sa správam ako decko.."

"Tu líder nie si." Prerušil ma Jiwonov hlas. "Tu líder nie si Hanbin. Uvedom si, že som starší a že mám právo aj na vlastné rozhodnutia." Spustil Jiwon, Nečakal som to. Ostal som zarazene stať a svoj pohľad zarýval do zeme ešte viac. "Jedna z vecí ktorú na tebe obdivujem a zároveň nenávidím, je práve toto. Si skvelý líder. Keď ide o skupinu, si najlepší z najlepších, nedám na teba dopustiť. Ale keď ide o nás dvoch, musíš s tým prestať."

Vedel som že má pravdu. Vedel som to tak dobre, až sa mi tie slová ťažko počúvali a moje oči sa začali napĺňať slzami. Držal som ich pevne otvorené, len preto aby sa mi z nich nespustili slzy. Nemohol som plakať, nie to ani náhodou. Sebaľútosť bolo to posledné čo som potreboval.

"Hanbin-ah" Jeho hlas znežnel. "Ja sa v tebe už naozaj nevyznám..." Chytil ma za ruky a pritiahol si ma bližšie k sebe. Sedel, takže bolo pre neho ľahké vidieť mi do tváre. "Neplač.." Zašepkal a prstami mi utrel slzy, ktoré sa mi tvorili v očiach. Svoju tvár som obtrel o jeho ruku a on si ma stiahol k sebe.
Vysadol som si na jeho nohy a nechal sa hýčať jeho dlaňou, ktorá ma neprestávala hladiť po tvári.

"Ja len.." Začal som: " nechcem aby si sa smial s niekým iným ako so mnou a aby sa ťa dotýkal niekto iný ako ja a aby.." prerušil ma. Jeho pery ma prerušili. Jeho pery ktoré sa nenásytne prisali na tie moje a zastavili slová, ktoré chceli byť povedané.

"Nemôžeš byť taký majetnícky." Zašepkal mi medzi bozkami. "Lichotí mi to, ale musíš pochopiť že aj ja mám kamarátov." Oprel svoje čelo o to moje a trochu sa odo mňa odtiahol. "Ani ja nežiarlim na to keď si s Jinanom. Vidím aký máte blízky vzťah, vidím ako sa ťa dotýka, opiera sa o teba, spí pri tebe, ale nežiarli, pretože ti verím." Omotal som svoje ruky okolo jeho krku a znovu sa prisal na jeho pery.

Jeho jazyk sa vkradol so mojich úst a skúmal každé zákutie. Zubami sa mi zahryzol do spodnej pery a svoje ruky presunul na moje boky.

Najprv si ma len pridržiaval, no po chvíľke vyhrnul moju mikinu a svoje ruky presunul na môj chrbát. Mal ich teplé, priam horúce, pretože miesta po ktorých prešiel pálili. Hladil ma po chrbte, až sa pomaly presunul k mojej hrudi. Vzal medzi prsty jednu z mojich bradaviek a bolestne ju stlačil medzi prstami.
Vykríkol som a on sa len škodoradostne zasmial.

"Jiwon nie, tu nemôžeme." Snažil som sa ho zastaviť. Boli sme tu sami, ale nikto nám nemohol zaručiť že tu nik nepríde.

Správal sa ako keby ma nepočul. Jeho ruka neprestával putovať po mojom tele, až sa dostala k lemu mojich teplákov.

"So rád že nemáš na sebe rifle "Uchechtol sa a svojou rukou vkĺzol pod moje tepláky. Nezaváhal ani na sekundu a zobral si ma do dlane. Musel som sa trhane nadýchnuť, aby som pobral čo spravil, Svoje ruky som okolo neho omotal pevnejšie a svoju tvár zaboril do krivky jeho krku.

"Jiwon prestaň." Vzdychal som, pretože som nezvládal čo mi jeho ruka robila. K mojim ušiam doľahol jeho zvonivý smiech. Vysmieval sa mi a to ma vzrušovalo ešte viac. Nasadil pomalé tempo a ja som prestával zvládať kontrolovať svoje ústa. Rukou som potiahol ramienko na jeho tielku a svoje ústa priložil k jeho ramenu, na ktoré som sa prisal a podľa pohybov jeho ruky, som sa do neho zahryzával. Tlmil som tak svoje zvukové prejavy, ktoré sa stávali čoraz intenzívnejšie.

Jedna jeho ruka blúdila po mojom tele a tá druhá ma mučila v nohaviciach. Užíval si to a ja som mohol zošalieť.

"Tak už to dorob." Zakňučal som a vyhľadal jeho ústa, pretože som začínal mať pocit, že už som od nich príliš dlho. Jiwon si túto chvíľku užíval. Mučil ma a ja som šalel. Odtiahol som sa od neho a chcel zaútočiť na jeho rozkrok, ale jeho ruka bola rýchlejšia. Chytil ma za zápästie a ruku mi pritlačil k telu. Chcel som zaútočiť druhou rukou, ale tou som sa musel držať jeho ramena, pretože ak by som sa pustil, aby by som to neustál a spadol.

Pohyby jeho ruky sa zrýchlili a ja som sa opäť musel zahryznúť do jeho ramena, aby som udusil výkriky rozkoše, ktoré mi unikali z tela po tom, čo som Jiwonovi pokropil ruku bielou tekutinou.

Unavene som na ňom sedel, čelo opreté o jeho rameno a snažil sa nabrať dych ktorý som do teraz zadržiaval. Jiwonova ruka bola stále v mojich nohaviciach a druhá ma hladila po chrbte.

"Ako si to mohol spraviť." Dostal som zo seba medzi prudkými nádychmi a výdychmi.

"Čo ako? Teba?" Spýtal sa posmešne a ja som mu mal chuť vraziť. Znovu som zaútočil na jeho rozkrok, ale jeho ruky ma opäť zadržali.

"Až potom. Myslím že keby začneš, tak to už neutneš." Za zápästia mi pritlačil ruky k telu a až vtedy som si uvedomil, že jedna jeho ruka je vlhká a špiní moje zápästie. Musel som sa nad tým len usmiať, pretože mi to bolo úplne jedno. Zdvihol som hlavu a vyhľadal jeho pery, do ktorých som sa vpil.

Chcel som ísť domou, bol som unavený. Chcel som sa pritúliť k Jiwonovmu mužnému telu a nechať sa ukolísať do sna.

"Poď domou." Zašepkal som mu.

"Pôjdeš so mnou?" Spýtal sa, pretože by to nebolo prvý krát, čo by som s ním nešiel. Len som prikývol a postavil sa z neho, proti svojej vôli.

"Musím si skočiť po veci. Počkaj ma dole." Vysvetlil som a vrátil sa do skúšobne po svoj batoh a bundu.

"Vidím že ste si to vysvetlili." Ozvalo sa za mojim chrbtom. Zľakol som sa, pretože som si nevšimol že tu niekto je. Jinan sedel na gauči v rohu miestnosti s hlavou spiaceho chlapca na stehnách.

"Tak trošku." Odvrátil som svoj pohľad, natiahol na seba bundu a batoh za pochodu prehodil cez ramená.

"Dnes akosi skoro." Skonštatovala Jinan.

"Som unavený.." Zaklamal som.

"Vrátim sa okolo ôsmej." Usmial sa na mňa a svoj pohľad stočil na spiaceho chlapca, ktorému prstami prečesával husté tmavé vlasy.

Neodpovedal som mu, len som sa na neho vďačne pozrel a vybehol z miestnosti. 

8 komentárov:

  1. Take uzmierovanie je najlepšie! *-* veľmi sa mi pacila takto poviedka *-* a som zvedavá na tie tvoje poviedky k tvojim obľúbeným párom *-*

    A inak krásny nový dizajn *-* umrela som z neho *-* veľmi sa mi paci *-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem ty ma vždy tak potešíš :3
      a ten dizajn je taký nudný ale chcela som niečo nové pozitívne~ >...<

      Odstrániť
    2. Som rada, že sa mi to darí ^^

      Toto je nudný dizajn? O.O vážne mne tak nepríde :D

      Odstrániť
    3. Oproti iným ktoré vidím na niektorých blogoch je toto nuda. Ale zmenila som titulnú fotku aby sa ten blog stal trošku príťažlivejším :D

      Odstrániť
    4. tým by si sa nemala orientovať ^^ tvoj blog má jedinečnú ako to nazvať...auru? ... asi tak :D takže ^^ mne sa tvoj dizajn páči ^^ a titulná fotka za 10! :D

      Odstrániť
  2. To bylo tak zatraceně cuuuute *-* sakra a ti junhwan na konci, byli to oni, že?! *-* Strašně se mi líbil ten ubrečený Hanbin a jako vždycky když se jedná o o něco vážnějšího ještě Vážnějšího Jiwona... lol.... i love that so much
    your beloved Lady Psycho~~~

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Moje první povídka, kterou čtu na iKON a nelituji, že je právě od tebe. Double B jsem si náramně užila, hlavně tu část usmiřování. *perw
    Těším se na další tvoje povídky..:)

    OdpovedaťOdstrániť