nedeľa, februára 07, 2016

I'm watching you - Part 1

Konečne som sa odhodlala sadnúť si, a napísať poviedku na BTS!!! Chcela som to od tej doby čo som začala písať K-Pop fanfiction, ale bolo to strašne ťažké. BTS sú srdcovka a mám pocit že čím viac niečo milujem, tým sa mi ťahšie o tom píše. 
Našťastie na mňa zas prišla akási vlna BTS (pred týždňom to bolo Got7) a tak si vravím, prečo to neskúsiť?
Viem prečo. Pretože to dopadne presne takto ako to dopadlo a ja som chcela napísať roztomilú jednorázovku (dvojzmysel), miesto toho som napísala omáčku bez ničoho a ešte k tomu sa ju rozhodla rozdeliť na dve časti. 
No nenarobím nič a tak to bude tak ako to bude. 
Verím že si to prečítate a že sa vám to bude páčiť~  (° 3°)
Group: BTS
Pairing: VHope, JiKook, NamGi
Počet slov: 2487
Warning: +15
Vošiel som do otvorených dverí, pre mňa tak známeho miesta. Chodil som sem pravidelnejšie ako na klavír, na ktorý ma ako malého prihlásila mama. Cítil som sa tu slobodný, cítil som sa tu dobre. Cítil som sa tu ako Ja.

Vplával som medzi ľudí, ktorý tancovali v tesnej blízkosti, v opare hmly a dymu. Zamieril si to k svojmu obľúbenému miestu na bare. Sadol som si, nečakal ani minútu a už predo mnou stál mladý oranžovo-vlasý barman.

"Čo to bude?" Spýtal sa a vyčaril na svojej krásnej tvári úsmev, z ktorého by nejednému zastalo srdce.

"Gin s tonikom." Opätujem mladíkovi úsmev. Je krásny, ale nemám u neho šancu. Už som to skúsil a bol odmietnutý. Po tom incidente mi bolo trápne sa tu ešte niekedy ukázať, no nakoniec som nabral odvahu sa vrátiť. Nebyť toho že som sa vrátil a toho, že ma odmietol, nikdy by som si ho nevšimol.

Neviem ako sa volal, nikdy som sa s ním nezoznámil. Nikdy som s ním nehovoril. Len som ho z diaľky sledoval. Zvyčajne som sedel pri bare s pohárikom v ruke, a neodtrhol od neho zrak, až kým sa desať minúť pred jedenástou, s pravidelnosťou ako švédske hodinky, nevyparil preč.

Už som si uvedomil, že tu chodím len kvôli nemu a cítil som sa trápne, že ho nedokážem osloviť. Na druhej strane som ani len nevedel ako na tom je. Pohybovali sa okolo neho muži aj ženy a dnes tomu nebolo inak. Prišiel okolo ôsmej, pri bare si niečo objednal a vplával medzi tancujúcich ľudí.

Už na prvý pohľad tancoval lepšie ako ostatný a ja som chcel tancovať s ním. Predstavoval som si to vždy keď som tu sedel a díval sa na neho, ale ani raz som nemal odvahu postaviť sa, ísť tam a začať tancovať v jeho blízkosti.
Z mojich úvah, ktoré nemali konca, ma prebudilo až potľapkanie po chrbte.

"Taehyung?" Ozval sa hlas za mojim chrbtom.

"Yoongi? Čo ti tu preboha robíš?" Ohromene som hľadel na svojho kamaráta, ktorý sa usadil na stoličku veľa mňa.

"Namjoon ma vytiahol von." Uškeril sa na mňa a hodil hlavou kamsi dozadu, kde sa pravdepodobne nachádzal jeho priateľ. Nepoznal som ho osobne, len z počutia a z pár fotiek. " Chcel ísť tancovať. Je totálne drevo, ale aj tak chcel ísť, tak som sa teda nechal ukecať. A čo ty? Si tu s niekým?"

"Sám." Bolo mi to trápne priznať, pri tom to nebolo nič neobvyklé. Mnohý ľudia tu prišli sami, aj keď dôvod väčšiny bol, opustiť toto miesto v spoločnosti niekoho, možno len na jednu noc.

"Nechceš sa k nám pridať? Aspoň ťa konečne zoznámim." Navrhol mi Yoongi.

"Prečo nie, aj tak som na toho tvojho slávneho Namjoona zvedavý." Yoongi o ňom často nehovoril. Zvyčajne hovoril len o jeho záporoch, ale niekedy sa prekecol a povedal aj veci ktoré nechcel. Ako napríklad to, že je to perverzné prasa ktoré to rado skúša na všemožných miestach, len posteli sa vyhýba. V konečnom dôsledku aj toto bola jedna zo sťažností ktoré na neho Yoongi namieril, no spôsob akým to povedal jasne napovedal, že sa mu to páči a nemá proti tomu žiadne námietky.

S Yoongim sme prišli k boxom a zastavili pred jedným v ktorom sedeli ľudia. Vysoký blondín sa postavil a automaticky sa posunul, aby nám uvoľnil miesto na kraji. Yoongi si k nemu sadol a blonďák si ho majetnícky privinul k svojmu boku. Pochopil som hneď o koho ide.

"Neuveríš koho som tu stretol?" Povedal Yoongi chlapcovi. "To je Taehyung, ten môj kamarát o ktorom som ti hovoril."

"Teší ma, Kim Namjoon. Veľa som o tebe počul." Snažil sa prekričať hlasnú hudbu a natiahol ku mne ruku. Mal okrúhlu tvár a odfarbené vlasy. Neprekvapilo ma to, pretože Yoongi s farbami vlasov experimentoval rovnako šialene ako jeho priateľ. Zaujímalo by ma, kde asi pracuje, keď si toto môže dovoliť. S tým sa mi Yoongi totiž nikdy nezdôveril.

"Teší ma, Kim Taehyung." Opätoval som mu úsmev. "Dúfam že nič zlé o mne Yoongi nehovoril."

"To nie, vieš že ten toho moc nenahovorí." Otočil sa na svojho priateľa, ktorý ho spohlavkoval.

"Kde sú tí dvaja?" Spýta sa Yoongi aby zmenil tému.

"Kook obletuje Jimina na bare." Odpovedal mu neznámy pekný muž, ktorý sedel s nimi v boxe a do teraz sa venoval roztomilej prsatej brunetke. "Mimochodom, ja som Jin. Natiahol ku mne ruku na znak zoznámenia.

"A to som si vždy myslel že Jimin je ten posadnutejší. Evidentne túto chorobu preniesol aj na Kooka." Uchechtne sa Namjoon. Netušil som o kom hovoria, aj keď meno Jimin mi prišlo povedomé.

"Po tom čo si dal tie stupídne oranžové vlasy je ako posadnutý. Vkuse okolo neho lieta." Dopovie Namjoon a mne docvakne o kom je reč. Takže ten mladý barman ktorý ma odmietol má priateľa. Už je mi jasné prečo som u neho nemal šancu, no zvláštnym spôsobom ma to upokojilo. Bol som odmietnutý pretože je zadaný.

"Aha kto sa vrátil." Zvolá Yoongin a ja sa otočím smerom, ktorým sa pozerá.

Moje srdce sa v sekunde zastaví, keď pred našim boxom zastane mladík, ktorého tu tajne chodím už nejaký ten mesiac, dva sledovať.

"Kookie sa kamsi vyparil a sám tam tancovať nebudem." Jeho pohľad spočinie na mne. Prečo sa na mňa pozerá? Znervózniem a v panike sklopím zrak.

"Ach Taehyung posuň sa trošku sedíš mu na mieste. Akosi nás tu je veľa." Poprosí ma Yoongi. Docvakne mi že nesledoval mňa ale miesto na ktorom som rozkysnute sedel. Presuniem svoj zadok bližšie k Yoongimu, aby si mal kde sadnúť. Chcem sa postaviť a odísť ale bolo by to asi divné. Ešte chvíľu počkám a potom odídem.

"Mimochodom Taehyung, toto je Hoseok." Predstaví mi ho Yoongi. Zahanbím sa, pretože prvé čo mi prebehne mysľou je, že muž mojich mokrých snov má konečne svoje meno.

Začervenám sa pri tejto myšlienke a natiahnem k nemu ruku. "Kim Taehyung." Predstavím sa.

"Jung Hoseok." Príme moju ruku do svojej a pevne ju stisne. Pri tom sa mi pozerá do očí, z ktorých nedokážem nič vyčítať. Stisk jeho ruky a pohľad ktorý mi venuje je dlhší ako je potrebné a mne začne byť naozaj trápne. Neusmieva sa, ale jeho oči ktorými na mňa hladí ma pália. Moje srdce sa rozbúši a v pokuse o vyskočenie z mojej hrude ho zadrží Namjoon, ktorý prehovorí na Hoseoka, ktorý preruší očný kontakt a pustí moju ruku.

"Kook šiel vraždiť pohľadom všetkých zákazníkov ktorý sa pohybujú okolo baru." Rozosmeje sa Namjoon a Hoseok s ním.

"No jasne, mohol som si myslieť že mi nešiel kúpiť minerálku." Oprie sa o operadlo a vydýchne. "Mám chuť tancovať, ale samého ma to nebaví."

"Kde máš tých svojich tancujúcich priateľov?" Spýta sa Jin s trpkosťou v hlase.

"Nemám chuť tam dnes s nimi byť, posledne ma trochu naštvali. Ale to je jedno, nechce si ísť niekto zatancovať?"

Moje srdce vynechá jeden úder a ja sa pristihnem pri tom, ako skoro prihlásim. Je to najbližší kontakt ktorý som s ním kedy zažil a jedinečná príležitosť. Našťastie, alebo skôr nanešťastie sa udržím a svoj pohľad radšej venujem stolu.

"My sa pridáme." Prehovorí Namjoon. "Preto sme tu predsa prišli, nie?" Zahladí sa na Yoongiho, ktorý sa zavŕta do sedačky.

"Nechceš tu radšej ostať sedieť?"

"Ty sa za mňa hanbíš?"

"Nie len, nechcem aby si si ublížil." Pohladí Namjoona po stehne.

"Ale prosím ťa prestaň a poď." Postaví sa a Yoongiho vytiahne na nohy so sebou.

"Taehyun, pridáš sa?" Spýta sa ma Namjoon. Neviem čo odpovedať. Naozaj neviem. Je samozrejme že chcem ísť ak ide aj Hoseok, ale nie som si istý či je to vhodné.

Avšak, je to perfektná príležitosť vzdialiť sa. Namjoon a Yoongin idú tancovať a tak by som tu sedel sám s cudzími ľuďmi.

"Myslím že ja už asi radšej pôjdem." Postavím sa a vydám sa k odchodu. Vtedy mi však dôjde, že mi v ceste sedí Hoseok, ktorý sedí na kraji boxu a nohy má vystreté pod stolom, takže ho nemám ako obísť.

"Čo tým chceš povedať?" Zavrčí na neho Namjoon.

"Myslím tým, že budeme štyria a tak to bude dva na dvoch." Namjoon nevidí Yoongimu do tváre a tak nemôže vidieť ako prevráti otrávene očami. Zdrapí ma za tričko a strčí do mňa, aby som sa konečne dostal von.

Neuvedomí si však, že cestu blokujú Hoseokove nohy o ktoré sa potknem a zletím dole. Čakal som že padnem na zem alebo na stôl, ale ako to býva vo filmoch, môj princ ma zachytí, strhne si ma k sebe do náručia, a tak ma ušetrí tvrdého pádu na zem.

"Čo nevidíš že tu mám nohy?" Spýta sa ma Hoseok, na ktorom polkou tela ležím.

"Ja... ja.. prepáč... ja.." Začnem koktať a mám chuť utiecť.

"Prepáč to ja som ho postrčil." Ospravedlní sa Yoongi a ťahá ma späť na nohy, preč z tej teplej náruče, do ktorej som sa nedobrovoľne dostal.

"Tak poďme nie?" Oznámi Namjoon ktorý si pomaly ani nevšimol čo sa tu stalo.

"Myslím že pred tým si skočím na bar niečo vypiť a obzrieť ako je na tom Kook. "Taehyung pozývam ťa, poď." Schmatne ma Yoongi za ruku a ťahá k baru.

"Jimin, dva krát vodku a džús." Zakričí na oranžovo-vlasého barmana, ktorého vyruší vo vášnivom rozhovore s pekným tmavo-vláskom. Pár krát som ho tu už zazrel, no nevenoval som mu moc pozornosť.

"Ja vodku nepijem." Priznám Yoongimu.

"Tak budeš. Nie si vôbec uvoľnený, potrebuješ rozprúdiť krv v tele a trochu sa začať baviť." Pohľad stočí k barmanovi, ktorý sa k nám dostane. "Jimin ešte raz to isté." Po upraví svoju objednávku.

"Zbláznil si sa? To ma budeš odtiaľto musieť odvliecť. Vieš že moc alkohol moc dobre nezvládam." Upozorním ho na fakt, že mi alkohol dokáže veľmi rýchlo stúpnuť do hlavy.

"Neboj sa, viac ti nedám." Usmeje sa a posunie pohárik ku mne.

"Tak na nás" Zdvihne ho do vzduchu a ja zopakujem jeho pohyby.

"Na nás." Nalejem číru tekutinu do hrdla a rýchlo ju zapijem džúsom. Ani nestihnem položiť pohárik na bar a už je tam pristavený druhý. Strasie ma z predstavy že mám tento proces zopakovať, no pri myšlienke na to, že mám tancovať v blízkosti Hoseoka, obrátim obsah pohárika do seba.

"Tak vidíš že to šlo." Zazubí sa na mňa Yoongi. "A teraz poďme, pretože keď začne Namjoon tancovať vedľa Hoseoka... Asi som ti nevravel že Hooseok je tanečník. Všetci pri ňom vyzerajú ako polená."

"Tanečník?" Zaujme ma táto informácia. Bolo samozrejmé že nikto takto skvele od prírody netancuje, ale nikdy som sa nad tým, až do takej hĺbky nezamýšľal.

"Chodí na nejakú školu tanečnú alebo tak, neviem presne. Ale to je jedno, aj vedľa neho všetci vyzerajú ako hojdacie koníky. Jediný kto s ním drží krok je Kook, čo mi pripomína, že som sa ho nespýtal či sa nepridá, ale podľa počtu ľudí na bare sa bude venovať viac Jiminovi ako nám." Obzriem sa znovu k baru a všimnem si, že sa barman znovu baví s tým pekným tmavo vláskom. To musí byť on. Na nikoho sa Jimin ešte nikdy takto neusmieval.

"Konečne ste tu." Snaží sa Namjoon prekričať hudbu, ktorá je na tanečnom parkete hlasnejšia ako v boxoch. Pritiahne si Yoongiho k sebe a skloní sa k jeho perám.

Je to prvý krát čo vidím Yoongiho v tejto pozícii. Jeho telo zvláčnie v náručí vysokého muža a celý sa mu oddá. Je zvláštne vidieť Yoongiho tak bezstarostného ako pôsobí, keď je so svojim partnerom. Vždy sa chová ako nepriestrelný človek ktorého sa nič nemôže dotknúť. Avšak teraz, keď ho Namjoon bozkáva a hladí po chrbte, vyzerá ako každý iný zamilovaný človek.

Odvrátil som pohľad od toho páriku, ktorý už aj tak nevnímal moju prítomnosť a všimol si, že sa Hoseok na mňa pozerá a vlní do hudby ktorá práve hrá.

Chcel som odísť a začínal som panikáriť. V tomto som moc dobrý nebol. Pozrel som sa znovu na Yoongiho, ktorý bol v úplne inom svete a tak som sa nenápadne otočil k odchodu. Pevný stisk ruky ma však zadržal.

"Snáď ma tu s tým zamilovaným párikom ktorý si to tu čoskoro rozdá, nenecháš samého." Prehovoril na mňa s ústami pri ucha. Jeho dych ma pošteklil na odhalenom kúsku pokožky, čo preženie celým mojim telom elektrický impulz, končiaci kdesi v mojom srdci, ktoré sa v tej chváli úplne zbláznilo. "Tak čo?" Ozvalo sa znovu, keď som sa stále nepohol.

"Dobre teda," Prikývnem. Alkohol čo som vypil síce ešte nemal vplyv na môj mozog, ale teplo ktoré sa mi rozlievalo celým telom stačilo k tomu, aby som zavrel oči a nechal sa oddávať hudbe.

Nebol som najhorší tanečník, ale bolo mi jasné že sa mu nemôžem rovnať. Tak som na to radšej nemyslel a len sa oddával danej chvíli.

Nevnímal som svet okolo seba, nevnímal som ani to, že Hoseok tancuje len necelý meter odo mňa. Čím viac sa moja krv miešala s alkoholom, tým viac som sa cítil uvoľnený. Košeľa ktorú som mal na sebe, sala do seba kvapôčky potu, ktoré sa mi tvorili na tele pri tom, ako som sa hýbal v dusnom húfe ľudí namačkaných vedľa seba.

Pesnička skončila a začala ďalšia, tento krát pomalšia, vzrušujúcejšia. Páriky sa na seba nalepili a jednotlivci ktorý nemali partnera sa odobrali k baru doplniť tekutiny. Ja som sa však neprestával hýbať do pomalšieho rytmu hudby.

Otvoril som oči až v momente, keď si ma niekoho ruky pritiahli tesne k sebe. Díval som sa do jeho očí a svoje ruky bezmyšlienkovo omotal okolo jeho krk. Svoje telo som primkol k tomu jeho ešte viac a nechal sa viesť jeho pohybmi. Môj mozog začínal byť opitý a situácia sa stávala nebezpečnou.

"Viem že ma sleduješ." Zašepkal mi do ucha. Chcel som sa odtiahnuť no nepustil ma. "Páčim sa ti?" Mal som pocit že sa všetok alkohol v momente z môjho tela vyparil. "Čože?" Bolo jediné čo som zo seba dostal.

"Viem že ma sleduješ." Obtrel sa perami o citlivú pokožku tesne pri mojom uchu. "Cítim to z teba už dlho." Špičkou jazyka vošiel do môjho ucha a trochu ma tam pošteklil. Vzrušenie mnou preletelo ako blesk. Skamenel som. "Nedokážeš to ani poprieť." Zasmial sa a rukou skĺzol na zadok zadok, ktorý pevne stisol v dlani.

Musel som sa pár krát nadýchnuť a nabrať všetku silu, ktorú som v sebe už dávno nemal, aby som sa dokázal zaprieť o jeho hruď a odtlačiť sa.

"O čo ti ide?" Bolo to divné. Páčil sa mi, ale toto bolo divné. Nikdy v živote som si nevšimol že sa na mňa díva. Nedíval sa, pretože ja som sa díval, a on sa nedíval. Videl by som to. Klamal.

"O nič, len si zatancovať." Znovu si ma pritiahol, ale bolo to iné. Už sa na mňa nelepil ani sa ma nedotýkal. Pieseň sa skončila a on ma vypustil zo svojho náručia.
Bolo mi jedno čo si o tom bude myslieť on, Yoongi alebo ktokoľvek iný. Musel som odísť.

4 komentáre:

  1. Aaaa! Prečo si krutá a tak si to ukončila? :( :D ja chcem vedieť či skončia niekde v zapadnutej uličke a bude šuk! :( :D ... Takže pekne nech tu je čo najskôr druhy diel! :D budem tu naňho čakať *-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Plán bol oneshot ale akosi som písala písala a stále sa tam nič nedialo tak si vravím že to rozdelím na dve časti bude to tak jednoduchšie.
      Musím povedať že druhá časť samozrejme nieje napísaná ale pracuje sa na nej a neboj šuk tam samozrejme bude ale to už sa nechaj prekvapiť :D

      Odstrániť
  2. Poznám moc dobre ake to je písať, písať a nič sa nediať (potom ze mam tak vela rozpisanych poviedok na kapitoly) ... Moc sa teším na to čím ma prekvapíš *-*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Kedy bude pokračovanie? Konečne som našla super poviedku na môj najobľúbenejší pár a nieje dokončená... prosím pridaj ďalšiu časť. Inak moc sa mi páči tvoj štýl písania. :)

    OdpovedaťOdstrániť