nedeľa, januára 31, 2016

Nekonečný príbeh

Tak dnes vyšiel WINNER nový album a ja som sa zošalela.
Áno, áno zošalela pretože je fakt neskutočne dokonalé! A tak ako ho neustále nekonečne počúvam, tam mi hlavou behá milión príbehov.
Najviac mi však behal po ruzume Taehyun ktorý sa sa zmenil v dokonalosť v ľudskom tele a môj mozog si povedal že ho má chuť trošku pomučiť.
A ako ho je najlepšie zmučiť? V poviedke samozrejme.
Tak som teda napísala poviedku v ktorej hlavú úlohu má samozrejme Nam.
Chcem povedať že keď to budete čítať, je dobré si k tomu pustiť BABY BABY  pretože som to písala keď som to počúvala, a tak nejak to k tomu dokonale sedí.
Verím že sa vám poviedka bude páčiť a že mi tu na ňu necháte nejakú reakciu. Ďakujem >.<

Group: WINNER
Pairing: Taehyun / Mino
Počet slov:  1300
Warning: +15

Sedel som vo svojom byte a sledoval, ako kvapky dažďa pomaly stekali dole oknom. Kvapka sa stretla s ďalšou a spolu v prúdoch stekali dole, jedna za druhou. Zamestnávalo to moju myseľ už nejaký čas. V pozadí mi hrala tichá pomalá hudba, čo ukolísalo moju dušu a ja som tak nemyslel na nič. Na nič, na čo som myslieť nechcel.

Objal som vankúš v náručí a pritisol sa k nemu. Svaly okolo môjho srdca sa zovreli, ako neviditeľná päsť ktorá ho chce rozmačkať a ja som mal chuť nechať všetky svoje pocity odplávať, tým najjednoduchším a najľudskejším spôsobom. Nešlo to. 

Je možné, že človek má len určité množstvo sĺz ktoré dokáže vyplakať kvôli jednej veci, pretože aj keď som chcel svojmu telu uľaviť, pomocou tak detinského a jednoduché riešenia ako je plač, nešlo to. 

Zo zamyslenia nad tým, prečo tie otravné kvapky z môjho tela nechcú začať tiecť, ma prerušilo klopanie na dvere. Nechcelo sa mi k ním ísť. Pokojne som sa mohol tváriť že tu nie som, ale to naliehavé búšenie do dverí ma donútilo sa postaviť. 

Položil som nohy na zem a uvedomil si, že okrem ponožiek voľnej košele a spodného prádla na sebe nič nemám. Pozrel som sa na zem a očami hľadal nohavice, ktoré som nikde nevidel. 

Búšenie na dvere nabralo na intenzite a ja som to vzdal. Postavil som sa a prešiel k dverám. 

Otočil som kľúčom a pootvoril ich, len na šírku retiazky, ktorá ich istila. Strčil som hlavu do škáry 
ktorá sa vo dverách vytvorila a chcel zistiť, kto sa mi snaží rozbiť dvere. 

Nemal som to robiť.
Mal som ostať v izbe a tváriť sa že tu nie som
Nemal som tam ísť. 

Pomyselná päsť okolo môjho srdca sa znovu zovrela a ja som nebol schopní zo seba vydať ani hlásku. 

"Pusť ma dnu." Ozval sa muž za dverami celý premočený od dažďa. 

"Choď preč." Povedal som a chcel zabuchnúť dvere. Jeho ruka bola však rýchlejšia a dvere zadržala. 

"Pusť ma dnu, nebudem zo seba robiť šaška na chodbe." 

"Prosím... odíď.." Zašepkal som a zatlačil na dvere. Strčil medzi ne nohu a jeho oči sa vpili do tých mojich. 

"Neodídem kým ma nepustíš dnu." Povedal pevným hlasom a ja som vedel, že tomu tak bude. 

"Neotvorím keď tam budeš mať nohu." Upozornil som ho a on nohu vybral. Zavrel som dvere a na sekundu zaváhal, že už ich znova neotvorím. Moje ruky však odistili retiazku ktorá chránila dvere, ktoré sa v zápätí otvorili a do vnútra sa vrútil mokrý muž. 

Odstúpil som dostatočne ďaleko, aby mi voda, ktorý z neho stekala rovno na podlahu, nezmáčala ponožky. 

"Čo chceš." Povedal som takmer nečujne, ale mne bolo jasné že ma počul. 

"Porozprávať sa." 

"Už sa nemáme o čom baviť." Založil som ruky na hruď, ako gesto že už sme si povedali všetko.
"Taehyun, nemôže to takto skončiť." Pristúpil o krok bližšie a svoje ruky natiahol ku mne. 

Automaticky som o dva kroky cúvol, len aby sa ma nedotkol, pretože ak by sa tak stalo, celé moje snaženie by sa zrútilo ako domček z karát. 

"Je koniec, pochop to!" Môj hlas vôbec neznel tak pevne ako som chcel, ale bol som hrdí sám na seba, že sa mi v polke nezlomil. 

"Tae.." 

"Choď prosím...." A bolo to tu. Hlas sa mi zlomil a ja som cítil vzlyk ktorý sa mi dral z hrude. 

Prečo to všetko sťažoval? Prečo to nenechal tak ako to bolo. Ubližoval mi zas a znovu. Začínal som mal podozrenie že ho teší trýzniť ma. 

Sklopil som svoj zrak do zeme a snažil sa zhlboka dýchať. Nesmel som sa zložiť, nie pre ním. Pevne som stisol päste, až som svoje nechty zaryl hlboko do mäsa svojich dlaní. 

Moje oči zaregistrovali pohyb, ale moje telo sa nepohlo, napriek tomu že moja myseľ na mňa kričala nech ustúpim. 

Pevné, silné ruky sa omotali okolo môjho tela a privinuli si ma do náruče. Teplej náruče, ktorá mi bola tak dôverne známa, ktorú som tak nenávidel a miloval zároveň. 

Svoju tvár som skryl do jeho hrude a nechal si rukou prechádzať po chrbte. Tento nežný akt mal na mňa neuveriteľné účinky. Moje telo sa uvoľnilo a nebránilo sa, ani keď si ma jeho ruka vzala za bradu a jeho tvár sa sklonila k tej mojej. 

Prisal svoje pery na tie moje a ja som si v sekunde uvedomil že som prehral. 

Obtočil som svoje dlhé štíhle ruky okolo jeho krku a pritisol sa k nemu ešte viac. Vzal ma za zadok a zdvihol ma do náruče, čím som získal lepší prístup k jeho ústam. Voľna košeľa ktorú som mal na sebe sala do seba vodu z jeho mokrého oblečenia, ale mne to bolo úplne jedno. 

Obmotal som svoje nohy okolo jeho pása, aby sa spolu so mnou mohol ľahšie dostať do izby.
Položil ma na do perín a ani na sekundu sa odo mňa neodtiahol. Vyzliekol si mokrú koženú bundu ktorú hodil na zem vedľa postele a rukami sa rozbehol po mojom tele. Medzerou medzi gombíkmi na mojej košeli sa dotkol prstami mojej pokožky a celým mojim telom prebehlo mrazenie. 

Vedel som že robím chybu, ale nedokázal som ho zastaviť. 

Nevládal som naberať vzduch do pľúc, ako som sa nedokázal odtrhnúť od jeho pier. Toto spojenie prerušil až on, keď sa mu konečne poradilo prebojovať radom gombíkov a svoje pery presunul na moju hruď ktorú obsypával bozkami, milimeter po milimetri. Z mojich úst sa linuli tiché vzdychy, ktoré zaplavovali tichý byt a prelínali sa s tónmi hudby, ktorá stále hrala z počítača vedľa postele. 

Rukami som chytil lem jeho trička a vyhrnul mu ho až ku krku. Pomohol som mu sa z neho dostať a dlaňami som ho začal hladkať po odhalenej pokožke.

Jeho pery sa presunuli k môjmu krku, na ktorom zanechávali slabé fialové značky. Vedel presne kde prejsť letmo jazykom a kde sa zahryznúť. Poznal každé jedno citlivé miestečko na mojom tele. Svoje ruky som presunul na jeho chrbát, do ktorého som sa zaryl nechtami a zanechával mu tam tmavočervené, až krvavé šrámy. 

Z môjho krku sa postupne presunul znovu na hruď a zamieril si to dole, k tomu najcitlivejšiemu miestu na mojom tele. 

Pobozkal ma cez spodné prádlo, ktoré následne zo mňa stiahol. 

Vedel kde nájde všetko čo potrebuje pre to, aby mohol do mňa ľahko, bez prípravy vniknúť.
Vykríkol som bolesťou a zahryzol sa mu do ramena. Pevne som ho držal za ramená, oči silne stisnuté k sebe a snažil sa prekonať tú bolesť, ktorá sa rozlievala celým mojim telom. 

Počkal. Chvíľku. Len kým som sa neuvoľnil a on sa vo mne bez výčitiek pohol. Ešte to bolelo, ale bolesť po pár prírazoch vystriedala rozkoš, obraz pred mojimi očami sa stratil a ja som videl len šmuhy. Celým mojim telom to zašklbalo a moje vnútro sa naplnilo tým najkrajším pocitom.

*** 

Prstami som mu prečesáva vlasy a hľadel na jeho uvoľnenú spiacu tvár. Za oknom sa už zotmelo a aj dážď ustál.

Čo som to spravil, pýtal som sa sám seba a mal chuť si vynadať. Zas a znovu som vstúpil do tej istej kaluže. Bol to nekonečný príbeh, bludný kruh, z ktorého som sa nedokázal dostať. Vedel som prečo.
Dôvod ležal vedľa mňa a pravidelne oddychoval. Sklonil som sa k nemu a svoje pery pritisol k jeho čelu. 

Mohol spraviť čokoľvek. Ublížiť mi akokoľvek. Aj tak som ho miloval. 

Odtiahol som sa od neho a všimol si, že jeho oči sú otvorené. Naše pohľady sa stretli a jeho dlaň ma jemne pohladila po tvári. Prsty zamotal do mojich vlasov a pritiahol si ma k sebe. Bol to taký nežný bozk po prebudení. Nič výnimočné. Moje vnútro to však napĺňalo hrejivým pocitom, no dlaň zvierajúca moje srdce nepovolila. 

"Už ti neublížim, nikdy." Zašepkal mi do pier a bozk prehĺbil. 

Rád by som mu uveril a vedel som, že aj uverím. Znovu.

3 komentáre:

  1. Bože! Ty ma dnes asi zabiješ! Tá poviedka je awww! Sakra dokonalá! A ten song k tomu...ani sa nečudujem, že si poviedku písala práve pri tej pesničke. Zbožňujem takýto štýl poviedok! *-* ... a tak isto začínam viac a viac zbožňovať tvoje poviedky!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to ťa možno poteším, keď ti poviem že na základe tejto poviedky sa mi v hlavy zrodil príbeh, ktorý by som chcela napísať na pokračovanie. Teda verím že to zvládnem písať na pokračovanie.

      Odstrániť
  2. K tomu ti poviem iba jedno a nevylož si to zle: MILUJEM ŤA! *-* Vážne toto je najlepšia sprava dňa! *-*

    OdpovedaťOdstrániť