pondelok, marca 16, 2015

Šatník!

Ach bože ľudia, niekedy by ste ani neverili ako ma jeden váš milý komentár dokáže nabudiť na napísanie novej poviedky. Už strašne dlho mi tento príbeh behá po rozume akurát som nemala dostatočný dôvod na to, aby sa moje prsty rozbehli po klávesnici a konečne ho napísali. Teraz som ale dôvod dostala a konečne to tu máte.
Dúfam že sa vám to bude páčiť. Nešerite kritikov a komentármi, pretože práve komentáre ktoré tu zanechávate s pár slovami sú to, čo ma núti písať ďalej. Za pravopis sa ospravedlňujem...
UPOZORNENIE!!! Veková hranica je naozaj +18
Sedel som v malej kaviarni v centre a pomaly popíjal svoj najväčší prehrešok, čo sa týka sladených nápojov. Mochaccino s obrovskou kopou šľahačky a škoricou na vrchu. Vzhľadom na to, koľko kalórii sa v tomto sladkom a hriešnom nápoji nachádzalo, by som mal minimálne týždeň hladovať. Na svoju postavu som si musel dávať pozor. Pracujem ako poradca, alebo stylista pre pánov na úrovni, ktorý nevedia ako sa nosí obyčajný oblek, alebo čo je to White Tie. Radím mužom ako sa majú správne obliekať a často aj správať, vo vyššej spoločnosti, čo sa smie a čo sa nesmie. Baví ma to a živí, takže nejaký ten faldík na bruchu by bol pre mňa len mínusom. Kto by sa nechal obliekať zle vyzerajúcim mužom. Vlastne som ako chodiaca reklama seba samého. Nemohol by som si dovoliť prísť za klientom v zle padnúcom saku, alebo topánkach z umelej kože. Ja musím byť to, čo má týchto mužov inšpirovať, preto si dávam záležať na sebe viac, ako na čomkoľvek inom. Musím ale povedať, že som nie moc vysoký chlapík s hnedými vlasmi, orieškovými očami a vždy najmodernejším strihom.
Tak si tu sedím a ničím sa myšlienkou čo všetko si budem kvôli jednému mochaccinu musieť vytrpieť a čakám na Thomasa.
Kto je to Thomas? Ja by som povedal že Boh. Iný by povedali že satan. V skutočnosti je to ale len obyčajný obchodník, ktorý vlastný jednu z mnohých spoločností, ktoré obyčajný ľudia ako ja tak strašne nenávidia. Iróniou však je, že práve ľudia z týchto kruhov, sú moji klienti. 
Thomasa som vlastne poznal vďaka svojej práci a jeho postaveniu. Blížil sa nejaký gala večer, na ktorý bol Thomas pozvaný a tak mi zavolal, či by som mu nepomohol sa naň pripraviť. Odporučil ma jeden z jeho podriadených, ktorý evidentne nešetril chválou. Samozrejme že by na tom nebolo nič zlé, ale keď vám niekto nasadí príliš vysokú latku, potom sa bojíte že sklamete a Thomas bol veľmi veľká ryba v mojom malom jazierku, takže na naše prvé stretnutie, som prišiel s mini dušičkou a stiahnutým žalúdkom.
Bolo to práve  tejto kaviarni. Prišiel som samozrejme skôr a s trasúcimi kolenami čakal na nejakého Thomasa Andersona.
Anderson, to priezvisko ma vždy trochu desilo, ani sám neviem prečo mi vždy pri vyslovení toho mena naskakovala husia koža. Čakal som teda čokoľvek, ale nie to, čo prišlo. Ani neviem ako sa to zomlelo, no zrazu som si podával ruku s najkrajším mužom na tejto planéte. Vysoký, zhruba 190cm, široké ramená, svetlé vlasy, modré oči lemované nádherným vejárikom svetlých mihalníc, ktoré nie je vidno, kým sa mu nezahľadíte do tváre.
Napriek tomu ako dokonale vyzeral, v tom úžasnom, na mieru šitom tmavom obleku, z neho vyžarovalo čosi, čo vám nedovolilo sa mu pozerať do očí dlhšie ako 3 sekundy. Bola to hrdosť a arogancia, zmiešaná s niečím, čo sa nedalo presne zadefinovať. Niekomu by to naháňalo hrôzu, myslím že u väčšiny jeho podriadených to aj fungovalo, mne to ale vyrazilo dych. Ostal som omámený a ledva sa sústredil na to, že čas beží a ja sa musím vrátiť späť na zem. Aké bolo ale pre mňa prekvapenie, keď sa dokonalý pán Anderson choval presne tak, ako na mňa pôsobil. Hrdý a arogantný zároveň, avšak bolo tam aj čosi vrúcne a milé, čo ma nútilo myslieť si, že nie som len blato na jeho topánkach. Obyčajnou konverzáciou dokázal svojho spoločníka zakopať pod čiernu zem, ukázať mu, že je niečo viac, no zároveň ho držať v slabej nádeji, že niečo predsa len znamená. Bolo to nenormálne.
Musím však povedať, že som s Thomasom nemal moc dobré vzťahy, aj keď ma očaril. Postupom času som zistil že sa nedá ovládať, ako som bol u svojich klientov zvyknutý a tak som s ním v jednom kuse viedol vojnu. Po konečnom outfite na gala večer, na ktorý sa chystal, ma požiadal o vynovenie jeho šatníka. Neodmietol som, nemohol som, kto by to odmietol. Dokonalý chlap, s dokonalým telom a skutočne hlbokými vačkami. No nevyužite takú príležitosť.  Vtedy som už samozrejme vedel do čoho idem, ale aj tak to bol kríž. Všetko čo som mu vybral sa mu nepáčilo a tak som musel neustále hľadať kompromisy. Snažil som sa vytvoriť jeho jedinečný štýl, ktorý by ho reprezentoval, ale on mal plány iné. Zhruba v polovici tvorby jeho nového šatníka, keď ma prvý krát pozval k sebe do bytu a ukázal mi ten skvost, ktorý sa ukrýval za dverami v jeho spálni (skutočne obrovský dokonalý a osvetlený šatník - sen každej ženy a mňa), ma povalil na malé kreslo presne v strede tej skvostnej miestnosti a surovo si ma vzal. Tak nejako sa začal náš vzťah, ne-vzťah. On ma pretiahol, ja som ho za to nenávidel a miloval zároveň čoraz viac. Samozrejme že sa mi od úplného začiatku páčil, ale surovosť s akou si ma vždy bral, mi lámala srdce. Občas som si pripadal ako hlavná hrdinka tej prapodivnej knihy Fifty Shades of Gray, až na to, že Thomas nikdy nemal sklony k SM, aj keď kusance ktoré som mu zanechával na ramenách, mu nikdy nerobili problém. Trvalo skoro rok, dva milióny hádok, zhruba 500 pohlavných stykov, 497 vyvrcholení, kopu kusancov a more vreckoviek, kým mi povedal, že mu na mne záleží a chce mať so mnou skutočný vzťah ako sa patrí.
Z môjho zamyslenia nad minulosťou, ma vytrhne dotyk studených štíhlych prstov na mojom krku. Trhnem sebou a zdvihnem pohľad k najkrajšiemu mužovi, akého som kedy stretol. K Thomasovi.
"Ospravedlňujem sa, že si na mňa musel tak dlho čakať, jednanie sa trochu zvrhlo a tak sa to pretiahlo." Prehovorí svojím hlbokým zamatovým hlasom, pri ktorom vám naskakujú zimomriavky na zátylku. Skloní sa tesne k mojej tvári a letmo ma pobozká na pery. Dosť odvážny čin, som si toho vedomí. Muž v jeho postavení by mal svoju orientáciu skrývať a nie na verejnosti bozkávať iného muža, aj keď len letmo. Som však rád za tento zastrčený stôl v rohu kaviarne.
"Vitaj," Usmejem sa na neho,: "zas tak dlho tu nesedím." Kývnem hlavou k svojmu nedopitému mochaccinu.
"Už sa teším ako budeš tieto zbytočné kalórie spaľovať." Zdvihne jedno obočie spolu s jedným kútikom úst, čím mi jasne naznačí na čo myslí.
Robí si zo mňa a mojich kalórií srandu neustále, takže ma to až tak nerozhodí, ako to bolo v minulosti bežné. Som si plne vedomí toho, že nemám vyrysovanú postavu ako s časopisu, tak ako on, ale žiadny zbytočný tuk na mojom tele nenájdete. Dokonca mám z pravidelného cvičenia vyrysované aké také prsné a brušné svaly. Six pack tam síce budete hľadať márne, ale na svoje atleticky vytvarované bruško, som právom hrdý!
Hodím po ňom škaredý pohľad a automaticky radšej zmením tému. "Tak, čo si mi chcel povedať a nemohli sme to preberať u mňa doma?" Spýtam sa tesne pred tým ako k nám príde čašník.
"Dáte si niečo?" Sýta sa.
"Jedno piccolo, ďakujem" Odpovie Thomas a ďalej venuje svoju pozornosť mne. Čašník odíde a Thomas zo svojho kufríka vytiahne malý šanón, ktorí položí predo mňa.
"Čo to je?" Spýtam sa a ani sa toho nedotknem.
"Pozri sa sám." Povie mi, alebo skôr mi to prikáže, aj keď to jeho tón hlasu nehovorí, oči však hovoria sami za seba.
Trochu váhavo ho otvorím. Na prvej strane sú nejaké informácie s jeho menom, chcem si to prečítať ale on ma zastaví. "Ďalej..." prikáže mi. Prevrátim teda papier a to čo uvidím ma zaskočí. Na ďalšom papieri je nakreslený pôdorys akéhosi bytu.
"Čo to je?" Spýtam sa, aj keď sa bojím, že odpoveď už poznám.
"Náš byt." Odpovie jednoducho bez akejkoľvek emócie v tvári. Medzi tým sa pri nás objaví čašník.
"Thomas, nemyslíš si, že by bolo vhodné sa najskôr o tom porozprávať so mnou?" Spýtam sa ho a dám si záležať, aby to znelo vyčítavo, ale nie podráždene.
"Nie." Odpovie prosto. Chcem niečo povedať, ale nedá mi šancu. "Filip, poznám ťa dosť dobre na to, aby som vedel, že o tomto s tebou diskutovať nie je potrebné. Presne viem ako by to dopadlo. Začal by si sa hádať, že ten byt kúpime napoly a vŕtal by si sa v tom do nekonečna. Preto ťa chcem informovať o tom, že tento byť mi patrí už niekoľko rokov. Je to jedna z nehnuteľností, ktorú vlastním od založenia firmy. Donedávna bola v prenájme, ale po opustení bytu som sa rozhodol, že ho viac do prenájmu nedám. Je väčší a luxusnejší ako môj, s krásnym výhľadom. Má dve spálne, dve kúpeľne, jeden samostatný záchod, priestrannú obývaciu izbu prepojenú s kuchyňou a jedálňou situovanú na juh a predovšetkým má to tvoj vysnený šatník, ktorý je dva krát taký veľký ako môj, takže sa do neho zmestíme obaja. Povedz mi, čo ti na tom vadí." Jeho monológ mi vezme slová z úst. Chvíľu na mňa uprene hľadí a potom pokračuje. "Filip, myslím to s tebou vážne a toto je dôkaz, tak prosím, ušetri nám čas a prímy to." Thomas položí svoju dlaň na moju ruku, ktorú jemne pohladí, pričom mi uprene pozerá do očí. Toto nevinné gesto, zničí všetky moje námietka.
Odsuniem stoličku, prídem k Thomasovi, skloním sa k nemu a pobozkám ho. V ten moment zase raz, asi po stí krát, ďakujem tomuto zastrčenému miestu, v rohu kaviarne.
Nemôžem povedať že by som s ním súhlasil, ale namietať asi cenu nemá, aj keď som skutočne nahnevaný, že sa o tom so mnou ani neporozprával. A to nehovorím o to, že sa ma nespýtal, či chcem s ním žiť. Sme spolu dva roky, takže je pochopiteľné, že k niečomu podobnému skôr či neskôr dôjsť muselo, ale myslel som si, že sa najskôr o tom porozprávame. Teraz je už ale zbytočné nad tým uvažovať. Thomas je síce dospelý muž, ktorý naháňa strach kopu ľudom, ale v jadre, je úplné decko. Napriek tomu musím povedať, že ho milujem...

***

"To bude posledná. Poprosím váš podpis." Chlapík od sťahovákov položí poslednú krabicu na zem, podpíšem mu papiere a vyprevadím ho.
"Tak a je to.." Povzdychnem si a dám sa do vybalovania. Thomas trval na tom, aby nám to tu vybavili sťahováci, ale ja som mu to hneď zamietol. Ako by som mohol nechať cudzích ľudí vykladať naše veci. Vzal som si na piatok voľno a rozhodol sa celý víkend venovať vybalovaniu. Posledné týždne som strávil nakupovaním bytových doplnkov ako sú závesy, posteľná bielizeň, uteráky, nejaký ten koberec a podobné hlúposti.
Spolu s Thomasom sme sa zhodli na tom, že si kúpime novú posteľ, pretože nechceme spávať na posteli kde už spal niekto iný, aj keď by sme vymenili matrace. Trval som na tom, že novú posteľ kúpim ja, ale Tommy sa nedal a dal mi podmienku, že peniaze z predaja starej postele, pôjdu na novú a ja doplatím zvyšok. Nakoniec som bol vlastne aj rád, pretože cena novej postele bola trochu vyššia ako som predpokladal. Posteľ nám doniesli už v stredu a kým som čakal na sťahovákov tam som ju pripravil.
Začal som vykladaním kozmetiku v kúpeľni, pretože vo všetkom mám rád prehľad. Nečakal som že mi to zaberie až hodinu a poľ, ale musím povedať, že so svojím výsledkom som bol spokojný. Potom som sa chcel pustiť do vykladania kníh, ale keď som videl tú hromadu krabíc, zamieril som radšej do šatníka.
Už keď som sa tu bol pozrieť prvý krát, vedel som presne ako to tu urobím. Veci sme sťahovali na štendroch, pekne zabalené vo vakoch, ktoré som požičal z čistiarne do ktorej pravidelne chodíme. Začal som mojimi vecami, pretože som v nich mal väčší prehľad. Veci som ukladal na ramienkach podľa farby a príležitosti. Voľno-časové saká a svetre boli najbližšie k dverám, smoking a frak zas na opačnej strane, pri stene s topánkami. Spodné prádlo som uložil do šuflíkov, v polici pri dverách, opasky som povešal na príslušné ramienka, určené na opasky, tak isto kravaty. Motýliky a manžetové gombíky som položil do šuflíka, určeného na drobné doplnky. Tašky, ktorých mám samozrejme hromadu, som uložil do políc vedľa dverí. Niektoré som musel dať aj na Thomasovu policu, pretože ku mne sa samozrejme nezmestili. S Thomasovími vecami som sa páral trochu dlhšie. Síce som jeho šatník poznal, pretože 70% z neho som mu vyberal ja, zistil som, že strašne veľa vecí v jeho šatníku je už dávno z módy, alebo ich vôbec nenosí. Preto som tieto veci zabalil späť do obalov a zavesil ich na štendre. Posledné som vybaľoval topánky. Aj keď nie jedny som už pri balení vyradil, zistil som, že ich mám aj tak prebytok a tak niekoľko obnosenejších a menej vkusnejších kúskov šlo preč.
Ani som si neuvedomil ako čas plinie. Keď som vyšiel zo šatníka, ktorý nemá okná a je osvetlený špeciálnymi LED svetlami, všimol som si, že za oknami je už značne pokročilá hodina. V bruchu mi škvŕkalo, ale silu na to niečo uvariť som naozaj nemal. Domov sa mi ísť nechcelo, tak som sa rozhodol tu prespať. Dnes som nemal s Thomasom dohodnuté nič, tak som si objednal pizzu, a škaredo sa pozeral na krabice s knihami.
Po mojej skromnej a nezdravej večeri, som sa rozhodol pustiť do tých kníh. Rozkladal som ich po celom priestore ktorý mi poskytovala obývacia miestnosť a triedil ich podľa žánru. Akurát som bol zabratý do bádania, o čom je jedna z Thomasovich kníh, aby som ju dokázal zaradiť na príslušnú kopu, keď som začul vo dverách kľúč.
V prvý moment som sa zľakol že ma ide niekto prepadnúť, potom mi ale došlo, že to bude Thomas.
"Čo to pre boha robíš?" Spýtal sa ma miesto pozdravu.
"Aj ja ťa rád vidím Tommy." Usmial som sa trošku ironicky.
"Blázon... " obzrel sa po obývacej miestnosti, kde sa všade nachádzali hromady kníh. "Vstávaj z tej zeme, prechladneš." Thomas si vyzliekol kabát, prehodil ho cez opierku kresla a prišiel ku mne aby mi pomohol na nohy a privítal sa so mnou.
Jeho ruka sa omotala okolo môjho pásu a pritiahla si ma k sebe. Sklonil sa ku mne a venoval mi sladký dlhý bozk.
"Vitaj doma." Povedal som omámene a opätoval mu trocha blízkeho kontaktu.
"Tak ako si na tom?" Spýtal sa a obzrel sa po byte, či niekde uvidí ešte nejaké krabice ktoré nie sú plné kníh.
"Och!" Napadne mi a ťahám ho za ruku.
"Čo mi chceš ukázať?" Neodpovedám mu, len ho nadšene ťahám za sebou do šatníka. Keď doň vstúpime, pustím Thomasovu ruku, postavím sa do stredu miestnosti, vedľa štvorcového kresla, roztiahnem ruky a poviem: "Tadáááá!"
Thomas stojí na prahu dverí a omámene hľadí z jednej strany na druhú. "Kedy si to stihol?" Spýta sa a podíde k svojej strane šatníku, aby si ho bližšie obzrel.
"Mal som to celé naplánované, odkedy si mi to tu prvý krát ukázal. Teraz som to už len vybalil." Priznám hrdý na svoju prácu. Thomas prejde okolo celého šatníka, pozorne si obzerá čo sa kde nachádza, až skončí pre mne.
"Si úžasní." Povie a pohladí ma po líci. Nakloním svoju tvár smerom k jeho dlani a vynútim si ešte jedno pohladenie. Skloní sa k mojej tvári a svoje pery priloží na tie moje. Len tak, aby sa dotýkali. Počká, a až potom prehĺbi náš bozk. "Spomínam si, ako som ťa prvý krát vzal k sebe do bytu. Bol si tak očarení mojím šatníkom, ako malé dieťa v Lunaparku. Neodolal som a vrhol sa na teba, ako hladný lev na svoju korisť. Neuvažoval som a dosť som to potom ľutoval. Vtedy som si prisahal, že ťa donútim k tomu šťastnému výrazu znovu, ale to čo bude nasledovať, bude dobrovoľné." Thomas sa usmeje a ustúpi o krok dozadu.
Natiahne ruku a sotí ma tak, aby som padol na štvorcovú sedačku. Vyzlečie si sako, ktoré hodí kdesi vedľa sedačky a celý ten čas zo mňa nespúšťa zrak. Som z toho celkom nervózny, aj keď som si na jeho modrí pohľad už zvykol.
"Ako by si to chcel?" Spýta sa a začne si rozopínať manžetové gombíky. Kto to nezažil, asi nikdy nepochopí, ako tento jednoduchý akt, môže človeka vzrušiť. Aj keď sa to nehodilo, bol som rád že ich nehodí na zem, kdesi vedľa saka, ale položí ich na poličku k taškám. Zamyslím sa nad jeho otázkou a ostanem celkom v šoku.
"Ako to chcem?" Spýtam sa, aj keď zbytočne.
"Takže nevieš?" Nedá mi priestor na vhodný argument, ktorý sa mi nestihol v hlave ešte poskladať. "Tak to teda bude podľa mňa." Usmeje sa, povolí kravatu, ktorú si však z krku nedá dole. Napriek tomuto detailu, si uvoľní horné tri gombíky na košeli a pustí sa do rozopínania opasku. Keď opasok rozopne a vytiahne si ho z nohavíc, aby ho mohol hodiť vedľa saka po mojej pravici, rozopne si ešte gombík na svojich nohaviciach, ktoré mierne poodchýli, ale svoje tajomstvo, ktoré pod nimi ukrýva, mi neukáže.
"Tak.." mlstne si olíže pery,: "páči sa ti to?" Spýta sa a zlomyseľne sa usmeje. Ako by sa tento striptíz nemohol niekomu páčiť. Chvejem sa po celom tele a zarývam prsty so koženej sedačky na ktorej sedím, aby som sa nepostavil a nevrhol na neho. Chcem si užiť tento vzácny moment, ktorý je len a len pre mňa a navždy si ho uložiť vo svojej pamäti.
Thomas si začne rozopínať košeľu z druhej strany, teda od spodku. Zastaví sa len jeden gombík pred tým, aby ju mal rozopnutú kompletne. Nervózne si začnem ohrýzať palec pravej ruky. Nedbalo roztiahnem nohy od seba a uvoľnene si tak trochu ľahnem na sedačku. Snažím sa tým Thomasovi naznačiť, že sa mi to páči, že má pokračovať a že som už celý nedočkavý. Thomas pochopí moju reč tela okamžite. Jeho prsty sa dotknú zipsu nohavíc a ja si až teraz všimne, aké sú plné. Naprázdno preglgnem a čakám čo urobí. Ale on neurobí nič, len si pohladí vypuklinu v nohaviciach a škodoradostne sa zasmeje.
Ach bože, tak on takto. Nepáram sa s tým ani sekundu a už kľačím pri jeho nohách. Najskôr ho pohladím a poťažkám ten poklad v ruke, pri čom sa mu zahľadím do očí a jasne mu tým poviem, že ho chcem. Jeho jazyk sa na okamih zjaví medzi jeho zubami, ako to robí vždy, keď si niečo užíva a pohladí ma po vlasoch.
Špičkou jazyka prejdem po vypukline v nohaviciach, až si ho vezmem z boku celého do úst. Jemne ho kusnem, len tak, aby to bolo vzrušujúce a znovu ho pár krát cez nohavice oblýžme. Už mám tohto muža preskúmaného skrz na skrz a viem presne čo ho rajcuje. Jedna z mnohých vecí je, keď sa mnou cítiť zbožňovaný. Medzi tým ako ho olizujem, si rozopne posledný gombík a stiahne zo svojho dokonalého tela košeľu, ktorá skončí pri jeho nohách. 
Ešte ho pár krát poťažkám v ruke a potom konečne nahmatám zips, ktorý automaticky rozopnem a nohavice mu stiahnem až ku kolenám. Čakal som, že pod nohavicami bude mať svoje klasické boxerky, ktoré mu vždy dokonale obopnú prdel. Vždy som mu pri fajčení vytiahol penis z boxeriek, ale jeho polky nechal uväznené v tej hlúpej textílii. Aké je pre mňa ale prekvapenie, keď mi jeho obrí penis presne po tvári. Tak on je na ostro...
Neváham ani sekundu, však prečo by aj. Podoberiem si jeho penis za jeho krásne pevné guľky, aby trochu spevnel a oblýžem mu špičku. Viem že miluje keď sa s ním hrám, ale dnes mu to nedoprajme. Strčím si ho do úst skoro až po koreň a uväzním ho v teple svojich úst. Držím ho tam do vtedy, kým sa neozve môj dávivý reflex a do očí mi neskočia slzy. Potom ho, aj keď nerád, vypustím zo svojho zovretia a celého uslintaného ho nechám plesnúť o Thomasove vypracované brucho. Thomas sa na mňa pozrie usmeje sa, skloní a venuje mi jednu krásne uslintanú pusu. Olýže mi sliny, ktoré mi stekajú po brade a znovu namieri moju hlavu k jeho penisu.
Vzhľadom k tomu, že sme to asi 6 dní nerobili kvôli baleniu, doprajem Tommymu trochu potešenia. Začnem mu masírovať varlatá a pri tom ho pomalými ťahmi fajčiť, až kým nie je na svojom limite. Keď zaborí svoje prsty do mojich vlasov, aby si určil tempo prirážania, ani sa moc nebránim a nechám ho, nech sa mi urobí priamo do úst. Jeho semeno mi vyteká z kútikov úst a aj keď sa ho snažím prehltnúť, je toho moc a nejde to. Chytím ho za kravatu, ktorá mu ako jediná ešte visí na krku a stiahnem si jeho tvár k tej svojej. Tommy sa ku mne nakloní, olýže mi pery a prinúti ma, nech pootvorím ústa. Nikdy som celkom nepochopil jeho potrebu, okúsiť vlastné spermie z mojich úst. Zatiaľ čo plieni moje ústa jazykom, svojimi rukami nahmatá len môjho trička, ktoré mi pretiahne cez hlavu. Pomôže mi na nohy, aby ma následne dostal z nohavíc, pod ktorými ,na rozdiel od neho, mám spodné prádlo.
Jeho penis síce trochu ochabol, ale je mi jasné že je to len stav pred druhým kolom. Thomas ma položí na brucho, na štvorcové kreslo v šatníku. Položí sa na môj chrbát, len tak aby ma nerozpučil a nahne sa k môjmu uchu. "Filip..." zašepká a olíže mi ho. Od ucha mi prejde na krk, kde ma pár krát slabo pohryzie a postupne na chrbát, kde zanechá vlhkú stopu svojho jazyka. Dostane sa až po lem mojich bielych upnutých slíp, ktoré som začal nosiť špeciálne preto, že som zistil, že Thomasa nenormálne rajcujú.
Cítim ako zaborí svoju tvár medzi moje polky a oboma rukami ich pevne stisne. Neviem čo presne mal pred tým za milencov, ale rimming je Thomasovou najobľúbenejšou častou celého milovania. Samozrejme že sa nebránim. Jeho mlstný jazýček ma nie raz priviedol do raja.
Nadvihnem trošku zadoček smerom k nemu, čím mu bez slov naznačím nech mi stiahne slipy, pretože môj penis sa už celý vlhký tlačí pod tým bavlneným kusom prádla.
"Si moc nedočkavý." Podotkne Thomas, ale urobí čo chcem.
"Ja som si toho ešte moc neužil." Pripomeniem mu a potom sa už len nechám unášať výrom rozkoše, ktorú mi spôsobí jeho jazyk v mojej dierke. Bože ako to len on vie. Natiahnem svoju ruku za chrbát a pritlačím si jeho hlavu viac k sebe. Z mojich úst sa derú neustále vzdychy, až mám pocit že sa čo nevidieť urobím. Thomas to má ale dobre vymyslené, tak ako vždy a tak v ten pravý moment prestane a znovu sa vytiahne k môjmu uchu. Nepovie nič, len mi ho parádne oslyntá.
Svojím, opäť tvrdím penisom, sa obtrie o moje polky a ja sa ako ľahká deva nechávam unášať, tým úžasným pocitom.
"Tommy... už ho tam konečne strč." Thomas sa mi zasmeje tesne pri uchu a ešte ma trochu potrápi. Viem ako moc si užíva moje skučanie. Evidentne ale nemá toľko silnej vôle ako by chcel a tak len o pár sekúnd, už cítim ako sa tá objemná vec do mňa tlačí.
Samozrejme že si hneď uvedomím že Thomas nepoužil žiadny lubrikant , pretože to ide ťažko, ale snaží sa to uľahčiť svojimi slinami. Po pár bolestnejších ťahoch to povolí a potom cítim už len rozkoš. Thomas sa s tým moc nezapodieva a začne prirážať tak, ako to jemu vyhovuje. Samozrejme že to miestami bolí, ale viac ma to vzrušuje, takže mi je to jedno.
Po nejakej chvíľke ho evidentne omrzí pohľad na môj upotený chrbát a tak ma otočí smerom k sebe. Ja som sa ale rozhodol inak a tak ho donútim, aby si ľahol na sedačku a ja si ho hrdo osedlám. Viem že túto polohu často nepreferuje, pretože podľa neho sa len hrám a provokujem ho, ale na druhej strane je vždy rád, keď sa môže dívať ako na ňom jazdím. Po chvíľke mučivo pomalého dosadania na jeho vlhký penis sa posadí, chytí ma za zadoček a začne si ma zasúvať na seba sám tak, ako sa jemu páči.
Môj hlas zaplavoval snáď celý byt, tak som sa mu zahryzol do ramena, kde na druhý deň bude mať určite nepekný kusanec. Stále to ale nebude horšie, ako tie škrabance, ktoré som mu s pravidelnou intenzitou podľa prírazov, zanechával na chrbte.
Thomas ma chytil pevnejšie, postavil sa na nohy, zatiaľ čo je vo mne, pár krát prirazí a položí ma na chrbát, na sedačku. Zaujme pre neho najpohodlnejšiu polohu a začne prirážať šialenou rýchlosťou. Vedel som že to už dlho nevydržím a tak som to nezadržiaval. Thomas videl že to na mňa ide, tam mi pár krát prešiel po penise, pevne ho stlačil, prirazil a ja som sa urobil. Vďaka rozkoši ktorú som prežíval a sťahom ktoré som robil vďaka prežívajúcemu orgazmu, netrvalo ani 10 sekúnd a už ma Thomas napĺňal pekne z vnútra.
Zvalil sa na mňa celou svojou váhou a hlasno oddychoval pri mojom uchu. Dlho som však váhu jeho tela nezvládol a tak som ho donútil zo mňa zliezť. Ľahol si vedľa mňa na sedačku, pravú ruku si dal cez oči a snažil sa polapiť dych. Ja som bol na tom o čosi lepšie. Polkou svojho tela som si na neho z boku ľahol a vyhľadal jeho ústa, ktoré stále naberali stratený kyslík, aby dokázali upokojiť to šialene bijúce srdce. Svoj jazyk som splietol s tým jeho, ale len na chvíľku, aby som ho nezadusil.

Bol som spokojný. Neskutočne spokojný a naplnený, aj doslova, z faktu, že to takto dopadlo. Tento muž ktorý tu pred mojimi očami lapal po dychu, ani nevedel ako moc ho milujem. Keď sa jeho tep trošku upokojil zahľadel sa mi do očí a povedal,: "vieš..." začal Thomas. "Som naozaj rád, že som dal ten šatník zväčšiť o moju pracovňu." 

1 komentár:

  1. Tak tahle povídka se mi opravdu líbila =D Opravdu byla docela realistická, což se mi zamlouvá =3 Nebránila bych se ani pokračování! =3 =D 3=)

    OdpovedaťOdstrániť