utorok, marca 04, 2014

Byt číslo 78!! - 4.časť THE END

Tak teda. Slávnostne ste sa dožili ukončenia poviedky Byt číslo 78!! Ja sa chcem všetkým skutočne moc, moc ospravedlniť že mi to trvalo tak dlho, (rok a pol) ale nech som robila čo som chcela, ja som nevedela ako to ukončiť. Asi som mala vysoké nároky a aj tak to nedopadlo moc slávne.
Napriek všetkému, však budem neskutočne rada, ak si záver mojej poviedky prečítate. Verím že sa vám to bude páčiť a ak budem mať náladu, napíšem k tomu BONUS, v ktorom sa dočkáte niečoho čo vám asi bude tu chýbať.
Tak teda, užite si čítanie a očakávam reakcie pozitívne aj negatívne, na tom už nezáleží, budem rada za všetko..
No a ako inak, tie pravopisné chyby statočne ignorujte!
Couple: Adam & Marcus
Warning : +18


   Bol som zmätený, zmätenejší ako keď sa mi prvý krát postavil. Toto bolo iné, bolo to vážne. To čo sa včera stalo medzi mnou a Adamom už dávno prekročilo hranicu priateľstva. Som to ja ale debil že som povolil, určite si teraz myslí že som teplí! Ale čo ak som? Nepriečilo sa mi to, ba naopak, bolo to príjemné. Nie nebolo to príjemné, bolo to to najgeniálnejšie čo som kedy zažil! Ach bože ten Adam.. hnusný, perverzný, Adamovsky, sladko-hriešne dokonalý..
„Nad čím to tu uvažuješ?“ A sakra, prichytený pri čine. Adam sa objavil vo dverách až ma trhlo.
„Nad ničím.“ Isto že ti to nepoviem! Pomyslel som si.
„Určite ti po rozume behajú samé perverznosti.“ Adam sa zatváril štýlom: Moje meno je Edward Cullen, viem ti čítať myšlienky, predomnou nič neutajíš, tak sa nehraj že neviem na čo myslíš.
„Ako si na to prišiel?“ Nahodil som výraz: Netuším o čom točíš..
„Čo ten stožiar v tom pyžame.“ Uškrnul sa, mal namále, už, už sa chcel začať smiať, ale udržal to.
Pozrel som dole, ach bože zase, občas som mal pocit, akoby dolná časť môjho tela mal vlastný rozum, pretože si robila čo chcela, kedy chcela a kde chcela. Spomínam si ako sa mi raz postavil v Kunsthistorickom múzeu vo Viedni, v Renesančnej časti. Nachádzali sa tam ohromné diela, autorov ktorých som tajne obdivoval a miloval. Zastavil som sa pri jednom obraze, už si nespomínam čo to bolo presne zač. Sadol som si na neďalekú sedačku, a hľadel do tej nádhernej tváre postavy na obraze, keď tu zrazu mám pocit, že tie rifle, čo som si ráno obliekol, sú skutočne až moc úzke. Bol to trapas, a nie malí. Najhoršie na tom bolo to, že si to všimla skupinka mladých Španielskych turistiek. Začali sa tam huhňať a šepkať si čosi. Neverili by ste, ako rýchlo sa človek dokáže z takej obrazárne vypariť.
Vrátil som sa myšlienkami späť na zem: „Pekný čóóóó?“ Hodil som po ňom ten najfrajerskejší úsmev aký som dokázal v tej trápnej chvíli vystrúhať a zaháčkol som ruku o gumu pyžama. Nech sa chlapec díva!
„Pekný, pekný, mám ti s ním pomôcť?“ Už už si to mieril ku mne.
„Poradím si aj sám. Tam sú dvere, zatvoriť sa dajú aj z druhej strany.“ Mrkol som na neho a citlivo mu naznačil nech vypadne. Len sa začal smiať a odišiel. Bol som rád, srdce mi bilo ako keby som behal maratón a za každú cenu sa snažilo preraziť hrudný kôš. Pošúchal som sa v rozkroku, postavil sa a otvoril okno. Nechal som do izby preniknúť chladný vzduch, ktorý ma štípal na celom tele. Stiahol som si pyžamové nohavice tesne pod zadok, a nechal toho vtáka ohniváka nech sa schladí.

Týždeň ubehol ako voda, medzi mnou a Adamom sa absolútne nič nezmenilo. Spávať som chodil stále k nemu do spálne a na moje veľké prekvapenie sa ma za celý týždeň ani raz nedotkol. Na jednej strane som bol rád, no na tej druhej ma to príšerne žralo.
V piatok som mal len jednu prednášku okolo jedenástej, a potom pokoj. Po prednáške som skočil na obed do mesta a následne rovno domov. Ani neviem ako som sa dostal z topánok a bundy a hlavne, čo môj mozog absolútne nechápal bol fakt, že som sa zvalil do perím v Adamovej izbe. Zvyčajne som sa jeho izbe vyhýbal a naklusal tam s vankúšikom v ruke až neskoro večer, inak som si to nedovolil. Nespomínam si ani na to ako som zaspal, na čo si však spomínam, a to viac než len dobre, boli chladné ruky na mojom bruchu.
Chcene nechcene som otvoril oči a to čo som videl ma zmrazilo viac ako tie chladné dlhé štíhle prsty, ktoré sa mi sápali po hrudi.
"Čo to robíš ty úchyl?" Ani len bradou som nepohol a civel na to úchylné prasa.
"Čo asi? Nieje to snáď jasné? Prídem domou a vravím si, že by som si šiel na chvíľku lahnúť, ale keď vidím ako mi tu leží takto necudne, mladé šťavnaté mäsko.." Adam na svojej tvári vyčaroval úsmev ala Drakula.
"Vychladni.." Nehovorím že to nebolo príjemné, ale ukázať mu svoje skutočné pocity? Na to som bol až moc hrdý.
"Ale no tak Markus, však len raz. Trochu sa pohráme a bude." Sklonil sa nado mňa, tesne nad moju tvár.
"Adam, ja nie som hodinová slečna a keby aj, nedoplatil by si sa..." Vysúkal som sa z pod neho, postavil a napravil si tričko ktoré mu vyhrnul až kamsi pod bradu. Adam sa zvalil na postel a obrátil sa na mňa.
"Bože Markus, ty si mi ale cudná panna." Ten jeho úlisný tón som neznášal.
"Áno Adam, som. Pretože predpokladám že ty by si si prdel opichať nedal takže som. Zamysli sa nad tým." Odišiel som z jeho izby s dobrým pocitom, pretože som vedel že mám pravdu. Napriek tomu, nech bol Adam aký chcel, pri predstave že by ma pretiahol ma začalo príjemne hrať v podbrušku. Možno že som aj Adama miloval, istý som si ale nebol. Vždy som mal k nemu blízko ale sú hranice ktoré sa prekročiť jednoducho nemajú. Uvedomoval som si to a neskutočne ma to štvalo.
Zvalil som sa na gauč a premýšľal o tom všetkom Dával si dohromady všetky pre a proti a nevedel čo mám robiť. pripadal som si už ako debil, pretože všetko riešim ako debil.
"Markúús." Bože čo chce? Ja sa nepostavím, isto že sa nepostavím a nepôjdem za ním. "Markus.." Nie. Nepôjdem tam! "Markúúúúúúúúúúús!!!" Ak niečo chce nech príde! Nebudem za ním loziť ja. Ani náhodou! "Markus!"
"Kurva čo chceš?" Vyletel som z gauča ako strela a vrazil do jeho izby. Sakra! 
"Nechceš sa o tom porozprávať?" Vypadal akosi vážne. Bolo mi trochu do smiechu z toho ako sa tváril.
"Ani nie.." Nechcem sa s ním baviť nemám na to chuť. Vlastne, ja nemám chuť už na nič.
"Ale no tak, nebuď labuť a hoď so mnou reč." On je fakt debil. korunovaný debil...
"Tak hovori ty Don Chuan~" Sadol som na kraj postele.
"Vieš ty vôbec kto to bol?" Pozrel na mňa a trafil do čierneho.
"Tak teda, Dorian Grey?" Netušil som ani  kto to bol Dorian, ale tušil som že podobný kretén ako on. Počul som že bol hriešne krásny, presne ako Adam, a bol magor pometený a skazený!
"Dobre, dobre, viem že nevieš kto to je tak sa tu nehraj na neviem čo a počúvaj ma." Sedel som a čakal.
"Teda, no, ja ani neviem čo ti vlastne chcem povedať ale..." Bože, mám počúvať a čo? Nech sa vykokce. Nepomôžem mu. Nie! Za nič na svete nie!
"No dobre teda, zachoval som sa asi ako debil, ale ja jednoducho nechápem, prečo sa tak brániš. Bože nie sme deti, sme dospelý." Ty dospelý zjavne nie si, ale okej, hádať sa nebudem. "Markus ja nechcem sa tu hrať na nejakú cíťu hej, ale no, vieš, tak trochu ma no vie... Bože chápeš čo chcem povedať nie?" Pozrel na mňa zúfalo.
"Nie!" Jasne že som chápal na čo naráža, ale snáď si nemyslí že mu to zožeriem. No už len to by mi chýbalo. Adam môže byť aký chce, ale ja mu v tomto veriť nebudem.
"Ale nehraj sa že ma nechápeš, Markus ja viem že sme na tom podobne tak to tu nehraj. Nie sme vo filme kde všetci vidia ako to je, ale hlavné postavy sa tvária jak dementné. Viem že ťa beriem."
"Akože tebe o čo teraz ide?" Nechápal som. "To akože sa mi tu snažíš povedať -No tak Markus poď skúsime si buzna vzťah bude nám 'hej' a ja ti budem šukať prde!.- Isto že nie! Toto nečakaj!" Bože čo som to zas povedal. Trapas ale tak som to chápal. Poposadol som na posteli a chytal tyk do nohy. Mal som chuť ho nakopať.
"No, v podstate áno." Preboha, si robí srandu nie? "Bože Markus pozri sa čo robíme, nieje ti už trapne, rozoberáme tu takéto koniny?" Mal pravdu, ale bože on je snáď tupý alebo čo? Uvedomuje si čo hovorí? Adam sa posadil a prisadol si vedľa mňa. Do nosa mi udrela jeho vôňa. Dobre, celý byť zvyčajne voňal ako on, ale tu sa miešalo niečo medzi jeho parfúmom a jeho mužskou, priam živočíšnou vôňou plnou feromónov. Miloval som ako voňal. Pôsobilo to na mňa neskutočne demolujúco. Stačilo že sa ku mne naklonil a ja som chytal mdloby. Nespomínam si však že by to niekedy bolo až tak prehnané. Že by poznal moju slabinu a vytiahol na mňa svoju tajnú zbraň? Keby feromóny mali ružovú farbu, prisahám že by Adam momentálne vyzeral ako obchod Hello Kitty.
"Si moc blízko." Poznamenal som a aby sa nepovedalo, o kúsok som sa posunul ďalej.
"Môžem byť ešte bližšie." Naklonil svoje telo ku mne, až sa naše plecia dotýkali.
"Skús to a uvidíš!" Vyhrážal som sa mu, ale chcel som presný opak. Bože však ja som ho chcel. Začínal som byť vzrušený a nadržaný jak pes keď sa fena hára. Nie že by sa Adam háral alebo čo, ale tak dáko som to v ten moment vnímal. Viete, ono asi nebude bežné, že zo dňa na deň dostanete chuť na svojho kamaráta. I keď, tu to zo dňa na deň nebolo, ale jednoducho som na neho mal chuť teda, on mal chuť na mňa. Mňa len očaroval svojimi feromónmi. Bolo to ako keby ma zdrogoval.
"Adam nerob.." Stavím sa o čo chcete že som mal naružovelé líčka a moje pery si prosili o bozk pri tom ako mi vlhli oči z toho, ako na mňa pozeral a ako som tápal v tým jeho.
"Ale však ja nič nerobím. To ty ma tu zvádzaš pohľadom." Čože ho ja? Bože však tu len sedím a v hlave mám guláš.
"Markus? Môžem ťa pobozkať? Neboj sa, nič, len jeden bozk." Hmm.. Mám mu to dovoliť alebo nie? Ak mu to dovolím ta sa isto nebude držať len toho. A ak nie? Tak to je potom fuk. Problém je ten že to chcem ale zároveň nechcem. 
"Jeden bozk. Nič viac." Stál som si za svojím.
"Ale naozajstný, nie len taký,  pusa na pusu.." Jasné je mi jasné o čo mu ide.. Ako dobre, možno že by som aj chcel, ale to nemôžem povedať nahlas...
"Nie!" Musel som odmietnuť, inak to nejde, nebudem tu za toho povoľnejšieho.
"Okej, okej." Ustúpil. Akosi prirýchlo, nezdalo sa mi to a trochu ma to mrzelo. Chcem aby dobiedzal, aby sa snažil.
Adam sa teda prisunul ku mne, tak tesno že sa naše boky opierali o seba. Otočil si moju hlavu k svojej, pretože ja som ju samozrejme zvrátil opačným smerom. Pridržal si ju, a priblížil tvár k tej mojej sotva na centimeter. Bolo to zvláštne. Cítil som jeho teplý dych na svojich perách a dychtivo očakával ako sa na mňa prisaje, ale on ostal zaseknutý. Hľadeli sme si do očí až to pálilo, pretože pozerať sa niekomu do očí z takej malej vzdialenosti ozaj bolelo. Už som to nevydržal a tak som oči zavrel a on sa zasmial. Nevidel som to, nepočul, ale cítil som to. Možno to bolo tým, že sme boli tak blízko pri sebe a vzduch sa jednoducho zvlnil do úsmevu a ja som to cítil. Bolo to, bolo to čarovné. Čakal som teda že konečne, ale nič sa nedialo. Ale prečo? Čo sa deje, však to chcel a teraz nič??
Otvoril som teda oči  a Adam sedel rovno na posteli, pozeral na mňa a usmieval sa. Nechápal som. Najskôr ma chce a potom si tu sedí a robí si zo mňa prdel.
"Ha ha, vážne vtipné." Postavil som sa a chcel som odísť. Toto teda nie, nebudem zo seba robiť debila, že nie?!
V tom ma Adam schmatol za ruku a strhol si ma na seba. Padol som na neho on sa nadvihol a bolo. Pobozkal ma.
Ach bože, zatočila sa mi hlava a s ňou celý svet. Je to obyčajný bozk a so mnou sa točí celý vesmír. Odtiahol sa. Nechcel som to, vyšlo zo mňa nemé nie a pri tej príležitosti si jeho jazyk našiel cestu do útrob mojich úst. Môžem s kľudním srdcom povedať, že neexistuje človek ktorý by sa bozkával lepšie ako Adam. Jeho pery, jeho chuť. Mohol som pokojne s touto chuťou na perách zomrieť. A ako to vedel. Ach bože chcel som umrieť rozkošou. Nechal som nech sa jeho jazyk hrá s tým mojim až som zabudol že existuje na tomto svete aj niečo iné ako my.
Odtiahol sa a ja som otvoril oči. Usmieval sa. "Ale, ale, nejak sa ti to páčilo nie?" Nahodil svoj šibalský úsmev a ja som umrel. Nedokázal som ani odporovať.
Odkašlal som si. "Tak teda, toto by sme mali za sebou." Nepovedal na to už nič a ja som bol rád. nechcel som počuť nič.
Tú noc som spal vo svojej posteli, neodvážil som sa ísť k nemu. Dobre klamem! Niekedy v polovici noci som sa po špičkách vplížil do jeho izby s vankúšom v náručí. Zahrabal som sa pod perinu a spokojne zaspal.
Zobudil som sa s nepríjemným pocitom že mi niečo zabraňuje v dýchaní. Pomrvil som sa a Adam mi zamravčal nespokojne do ucha. Až vtedy som si uvedomil že som v jeho posteli a že ma zvierajú jeho ruky. Cukal som sa ešte hodnú chvíľku kým ma pustil. Bože on je šalený skoro som sa zadusil. Prevrátil som sa na druhý bok a hľadel mu do očí.
"Ale, ale, čo to mám v posteli hmm? Večer som si medvedíka do postele nebral a teraz tu jedného mám a ešte sa aj bude brániť." Robil si zo mňa srandu. Nepovedal som mu ani pol slova a otočil sa mu znova chrbtom.
"Ale no táák... Marcus.." Jeho telo sa primklo k tomu môjmu. Bože neskutočne hrial a, ach bože čo to akože má byť? Niečo, samozrejme viem čo, ma tlačilo niekde tesne nad zadkom.
"Adam čo to ako, čo...čo to sakra má byť?" Potiahol som sa, ale márne. Jeho ruky sa omotali okolo môjho pásu a nepustili.
"Je ráno..." poznamenal. "Ty na tom nebudeš o nič lepšie" Jeho ruka začala šmátrať po mojom brušku smerom k môjmu pokladu. Zabijem ho ak sa ho dotkne! Začal som sa mu trhať ale nepustil. Začal sa smiať a prevrátil ma na chrbát. Vyhupsol si na mňa, a začal ma štekliť.
"Ne...ne, prestaň!" Smial som sa až som nevládal dýchať, bol som neskutočne šteklivý. Prestal až vtedy, keď videl že už naozaj meliem z posledného.
"Marcus?" Spýtal sa a pozeral mi do očí až som mal strach že mi vidí až do žalúdka.
"Hmm?" Mal som z toho divný pocit. Avšak, namiesto odpoveďe, som sa dočkal niečoho iného. Adam sa sklonil k mojim perám a pobozkal ma. Nebolo žiadne váhanie, ani žiadne protiútoky z mojej strany. Bože chcel som to. Uvedomil som si, že som to chcel a chcel som omnoho, omnoho viac. Keď som pootvoril ústa, a nechal jeho jazyk vliesť do mojich úst, moja ruka svojvoľne objala jeho krk a pritisla ho ku mne ešte bližšie.
"Nebudeš sa brániť?" Spýtal sa keď sa odtiahol avšak nie na dlho.
"Nie.." zamrmlal som medzi bozkami, ktoré sme si navzájom kradli. Bozkával sa božsky, ako to vedel asi iba on. maznal sa s mojimi perami, kusal ich, olizoval hral sa s nimi. Myslel som že explodujem hneď na mieste.
"Nevadí ak zájdeme ďalej?" Slušne sa opýtal, ale svoj rozkrok trel o ten môj už peknú minútu a v mojich boxerkach to pekne tlačilo.
"Kurva nepýtaj sa zbytočné otázky." Posadil som sa vyzliekol mu tričko a začal mu bozkávať hruď. Mal telo ako antická sochy. Dokonalé! Akurát nádobíčko bolo o kus, pekne veľký kus väčšie. Bozkával som každý sval na jeho úžasnom brušku až som mal miestami chuť sa zahryznúť. Bol to dokonalý pekáč buchiet ako sa hovorí. Nechal ma nech ho olizujem, bozkávam, hryziem. Jeho ruky hľadeli môj chrbát a jeho prsty sa vplietali do mojich vlasov. Doslova si to užíval, čo bolo poznať hlavne z úškrnov ktoré mu zdobili neustále tvár.
Jeho pery sa prisali na môj krk a ja som doslova cítil ako mi koža ktorú vsal do svojich úst červenie a o nemalú chvíľku naberie modrastú až fialovú farbu. Keby to bolo v inú chvíľu, v inom prostredí, s iným človekom, už by som sa bránil. Nebolo nič horšie ako cucfleky na krku. Bolo to sexi, niekedy, ale vysvetľovať každému prečo ich mám a počúvať tie hlúpe narážky ktoré si nikdy nik neodpustil bolo ako za trest. Maznali sme sa spolu ešte pekne dlhú chvíľku. Nepadlo žiadne milujem ťa, alebo podobne na to bolo ešte priskoro..
Niekto by možno očakával že sa na seba skutočne vrhneme a niečo bude, ale predstavte si sex dvoch chlapov, ktorý do teraz mali skúsenosti len so ženami.. Hotoví nonsens. A ak mám pravdu povedať predstava že budem držať v ruke, alebo inde nádobíčko niekoho iného ako seba bola celkom divná. Aj keď v mojom podbrušku lietali motýľe pri tej predstave, moje telo sa toho zdráhalo. Ten deň sme preležali v posteli. Nie som si istý či môžem povedať že sme vtedy spolu začali chodiť, rozhodne to bol ale začiatok dlhej cesty ktorú sme mali v pláne spolu prekonať. Ako inak, očakávania boli ružové, no realita ružovú farbu ani z ďaleka nemala...
Ale to je už iný príbeh, príbeh ktorý sa už neodohrával v byte číslo 78. Odohrával sa inde, v inom meste, inom prostredí. Možno vám raz o ňom porozprávam....

Byt číslo 78!! - 3. časť

Byt číslo 78!! - špeciál

5 komentárov:

  1. niekto čakal rok a pol a niekto deň :D zbožňujem svoje "schopnosti" :D Ale tak, v prvom rade by som ťa chcela nakopať NANA! Ono je to tak geniálne opísané, že niekedy nemôžem ani dýchať a v druhej chvíli sa z niektorých hlášok krčím na zemi od smiechu! :D A radím ti napísať pokračovanie, aj ked to nebude už :"Byt číslo 78!" ale predsa, chcem vedieť ako to s nimi BUDE! Lebo ono to má nábeh ako "Maj pekný deň!" a vieš ako som bola z toho zmotaná a toto ma zmotalo-domotalo-namotalo podobne!!! a tieto 4časti mi nestačia!!!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. *vuvuzely, famfáry* A je to tady! Woo~ Ten bonus máš ale povinně. :3 Čtyři části je málo.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak tohle bylo hezký! Dík, moc se ti to povedlo :-D
    Catherine

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Libovky :P''' nermálně s toho slintám jenom jsem čekala nečo víc ehm, no doufám že bude pokračování protože jsem zvědavá jestli to aspoň dokončej a nebo tak ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Príbeh je dokončený, a viem viem nieje tam nič, alé nechcela som to tam. Uvažujem však že po maturitách napíšem bonus kde sa už trochu toto. V hlavnom príbehu som to ale nechcela :D

      Odstrániť