streda, februára 19, 2014

Je to Okey..

Tu vám dávam jednu novú poviedku. Neviem či sa vám bude páčiť, je trošku asi iná ale krátka, ale tak potrebovala som niečo napísať a toto z toho vzniklo tak ma prosím nekritizujte, teda dobre kritizujte ale je to nič moc čo dodať.
+ tie pravopisné chyby z ktorých sa mi chce plakať ale ja to čítal a nevidím ich možno o týždeň by som ich tam našla ale teraz ich tam nevidím tak ich prosím tíško ignorujte a čítajte a opravujte automaticky :DDDDDDD
No snáď sa vám to bude páčiť.
Taký oneskorený Valentínsky darček~

Už je to nejaká doba čo som sa rozišiel s mojim priateľom. Teraz tu tak sedím a spomínam na to aké to bolo keď sme boli spolu. Napriek všetkému čo sa stalo, napriek všetkému zlému, musím povedať, že som ho naozaj miloval. Samozrejme, nebolo to vždy ružové, ako to už vo vzťahoch býva a náš rozchod bol nepekný ale s odstupom času som si uvedomil to, že to bolo nevyhnutné.
Všetko to začalo pred dvoma rokmi na jednom večierku. Nerád som chodil na nejaké divné promiskuitne večierky, ale tu som byť musel. Bol celkom zaujímavo tematicky zameraný, a mám pocit že bezo mňa by sa to neobišlo. Bol to večierok našej školy a ja som ho viac menej organizoval, aj keď som vlastne nechcel. Ale čo mi iné ostávalo, niektorý ľudia si na seba len berú a berú ale ich schopnosť to niesť je no, slabá. Tak som sa toho ujal a s pomocou pár kreatívnych ľudí, ktorý mi dodali inšpiráciu, som to dotiahol až do konca.
No ale ako to vlastne bolo?
Sedel som pri stole s pár kamarátmi, ktorých som na škole mal, nebolo ich moc, ale tak akurát. Niektorý pravý niektorý očividne falošný. Ale bolo to vyhovujúce pre obe strany, takže som sa moc nepriečil. Sedel som tam a pil kolu. Tváril som sa že je to zmiešané s nejakým alkoholom, vodka alebo čo. Nechcel som byť za magora čo nepije. V tej dobe som ale naozaj nepil. Sedel som tam a v tom som ho zbadal. Bol vysoký, áno to som si všimol. Mal čierne vlasy. Nie odfarbené, to nie to by som poznal, boli prirodzene čierne, prirodzene uhľovo čierne. V tej dobe zastával ešte nejakú odrodu emo štýlu alebo čo. Nie, nie nebol emák ani nič podobné, ale tá ofina...
To mi pripomína ako som ho prvý krát vzal do salónu. Priečil sa, je chlap, nebude predsa chodiť do salónu ako nejaká buzna.. Zabudol však na fakt, že v tej dobe so mnou už pravidelne šoustal jedna radosť. Ešte nezáväzne samozrejme...
Násilne som ho posadil do kresla a povedal kaderníkovy, Lukimu, môjmu známemu, nech ho ostrihá takto! Ukázal som mu obrázok v mobile. A tak sa aj stalo. To čo mal v konečnom dôsledku Patrik na hlave bolo no, bolo to božie. Pristalo mu to a konečne vyzeral ako muž, nie ako zabudnutý v puberte.
Ale vráťme sa o kus ďalej. Sedel som tam a díval sa na neho, na to ako si obzerá teritórium, a viditeľne hľadá svoju korisť. Obzeral si dievčatá aj chlapcov, ale neodvážil sa ísť za nikým z nich, tak tam len stál a pozeral sa, pil niečo nevime čo a pozeral.
Bol to prvý moment kedy som ho zaregistroval. Nie nebolo to ako z filmu, že sme si tam padli do oka a už bolo. Nie, nie dámy a páni, bolo to komplikovanejšie. Omnoho komplikovanejšie.
Osobne sme sa spoznali pri až asi mesiac na to, ako sme potvrdili priateľstvo na facebooku. V živote sme spolu nehovorili, raz sa videli, musíme sa mať na FB je to normálne no nie? Bože to boli hrozné časy. Dnes si robím zbierku nepotvrdených priateľstiev a obávam sa, že to číslo zachvíľku prekročí počet mojich skutočných priateľov. No to je jedno. Podstatné je to, že pri našom prvom rozhovore sme si skoro vypichli oči. Boli sme na seba odporný a no bolo to strašné. Doma som mal chuť otvoriť FB a zmazať ho, ale preto, aby som ho mohol sledovať som si ho tam nechal.
Naše priateľstvo sa vyvíjalo pomaly ale predsa. Začalo stavať úplne na dne a dostalo sa hlboko. Áno dámy a páni, hóóódne hlboko, môžem smelo povedať že to bolo až 18 cm hlboko. Ak by to ovšem niekoho zaujímalo. Ale nemyslite si že som nejaká coura. Ono sme si spolu síce začali užívať v dobe, keď sme spolu nechodili, ale ono to inak asi ani nešlo.
Prvú spoločnú noc sme prežili na jednej chate, ktorú organizovala naša fakulta, a on sa tam ani boh neviem ako dostal. Skrátka tam bol a no, nejak sme sa k sebe celý večer mali. Ako to skončilo? Vtipne. Zobrali sme fľašu vodky a šli na prechádzku do lesa. Musím pripomenúť že bola zima a sneh po kolená. Bola to tá zima kde sneh kydal a kydal a nechcel prestať. Pamätám si že sme ho mali skoro do mája. No a my dvaja sme sa tuším to bol február, vybrali s fľašou vodky na prechádzku.
Čo bolo na to vlastne tak bizardné? Ja sám neviem. Spomínam si však na to, ako sme robili snežných anjelov a prišlo nám to strašne vtipné. Ako ma nútil piť vodku a ja som nechcel, tak spravil jednu z najtrápnejších a však najúčinnejších fínt. Nalial si vodku do úst prisal sa na mňa a všetko do mňa pustil. Mal som smolu a musel som polikať. Po prežití tohto extrému, keď sa mi tá hnusná ohnivá voda valila dolu krkom sme sa na seba vrhli. Oprel ma o strom a na nič nečakal. Plienil mi ústa jedna radosť a rukami šmátral kam dosiahol.
Nie, nevyspali sme sa tam spolu. Na to sme si počkali, kým sme nedošli na chatu. Bože keď si na to teraz spomeniem chcem umrieť hanbou. Vošli sme dnu a kamarát sa nás niečo pýtal. Niečo sme mu odpovedali a poslali ho do čerta. Chytil som ho za golier a pred očami všetkých ho vtiahol do prvej izby na chodbe. Viete prečo to však bolo trápne? Tú noc som ticho nebol, vlastne ani on, a druhý deň ráno som mal chuť si vziať lopatu a ísť sa zakopať kdesi 3 metre pod tým pol metrom snehu.
Neviem či to zariadil on, alebo ako sa to stalo, ale nakoniec si všetci mysleli že to bol len krutý opilecký omyl a viac sa to neriešilo. Možno to bolo tým, že homosexualita na našej škole nebola braná až tak tragicky ako inde, alebo to bolo tým že na chate boli dva lezbické páry, + boli tu nejaké bisexuálne skúsenosti jedného chlapca. No nemyslím že bol jediný ale to som overené už nemal takže nebudeme ohovárať. Našťastie sme však z toho vyšli celkom v pohode.
Po tej noci so mnou pár týždňov nehovoril a čo si budeme klamať, ani ja s ním. Snažili sme sa jeden druhému vyhýbať, aby nás ostatný nezačali spájať. Okej ja som bol teplí až to bolelo, ale on bol zmetený. Posledné čo som potreboval, bolo riešiť nejakého zmäteného gaya. Buď si, alebo nie si. Nechápem čo je na tom ťažké.
Kde nastal ale zlom?
Po vyventilovaní zlosti a všetkého čo sa vo mne búrilo ostal len jeden pocit. Verte či nie, tento pocit niektorý vítajú, pre mňa však to bola nočná mora. Zamilovať sa do zmäteného buzeranta. Skvelé.
Samozrejme som si to vyhováral. Jednostranná láska, to je úbohé. A tak som zvolil inú alternatívu, ktorá za mnou prišla akosi sama. Začali sme spolu spávať. On sa vyhovoril na to že nevie čo chce, ja som to neriešil a vyhováral sa na to, že si potrebujem užiť. A tak to začalo.
Áno, prvé dva mesiace to šlo. Nezáväzný sex to bola radosť. Ale ja som ho miloval. Samozrejme tajne. Navždy sa to však potlačovať nedalo. Začal som byť žiarlivý, a nie trošku. Extrémne. Jasne že si to všimol a stalo čo sa stať muselo.
Hádka. Bola trápna a tuctová. Ja ho milujem on nie je buzeran atď, atď...  
A tak to skončilo.
Teda dobre nie, neskončilo, ale pre ten moment jo. Trvalo mu presne 13 dní, kým mi nezaklopal na dvere môjho prenajatého bytu. 13 dní, kým si zrovnal všetko čo v ňom bolo. Keď som mu otvoril, ani sa nepozdravil, vrhol sa na mňa. Ale bolo by to asi moc filmové keby sme skončili hneď v posteli že? No nebolo to tak. Nič nie je ako vo filme. Ja som sa nenechal. Prečo? No bol som na neho nahnevaný. 13 dní ma nechal čakať. Jasne že som tomu chápal ale viete šlo o princíp a daný okamih. Proste som sa nechcel vzdať len tak.
No a začala hádka. Na chodbe podotýkam, čo malo neskôr za následok divné pohľady susedky, očividne homofóbne. Odmietala ísť v jednom výťahu so mnou, radšej si počkala kým víde hore a zas si ho privolala. Niekedy som jej robil na protiveň a držal ho hore. Bože aký som bol hnusný keď som chcel.
Späť ale k veci. Hádka ktorá začala na chodbe pokračovala v byte. Trvalo to chvíľku, asi pol hodinu viac nie. A čo sa stalo? Áno, áno, bol sex! Teda nie, pardón, bolo to milovanie. Okej nie, bol to sex. Za prvé milovanie pokladám až to, čo sa stalo 2 týždne na to.
Čo to bolo? Bola to najkrajšia noc v mojom do vtedy dobe prežitom živote. Boli sme v Prahe, na jednej prednáške a akcii čo sa tam konala. Všetci mali ubytovanie na internáte, ale on nám zaplatil hotel. Nebol to žiadny päť hviezdičkový hotel. Bol to priemerný hotel pre priemerných ľudí ktorý sú tri dni v Prahe. Musím povedať že tie tri dni beriem ako naše prvé troj-dňové rande. Celé tri dni bol so mnou, keď sa nik nepozeral, ale aj pozeral, len nie ľudia čo sme ich osobne poznali, vždy ma držal za ruku, a bozkával ma vždy keď bola príležitosť. Ó áno, on sa totiž zamiloval. Bolo to nesmelé ale krásne.
Druhú, a aj poslednú noc ktorú sme trávili v Prahe spravil tú najtuctovejšiu vec na svete. Napustil nám vaňu, do ktorej nalial voňavý olej a na hladinu vysypal lupienky bielych ruží. Voda vďaka olejčeku bola sfarbená do ružovkastá, takže biele lupene na hladine vynikli. Bolo to tuctové uvedomujem si to, ale kým to nezažijete nepochopíte to.
Sedeli sme tam spolu vo vode a užívali si vzájomnú blízkosť. Sedel som mu opretý o hruď a vnímal tlkot jeho srdca. Rozprávali sme sa o takých kravinách že sa to ani nehodilo pre danú chvíľu, ale dá sa povedať len to, že sme hovorili aby sme svoje ústa zabavili. Inak myslím že by sme sa od seba neodtrhli.
Keď bola voda už studená, postavil sa, zobral uterák zbežne ma utrel a potom si ma vzal do náručia. Ako princeznú si ma odniesol do izby, kde ma pomiloval. Bolo to naozaj nádherné. Žiadny agresívny sex, bolo to celé o nehe a vzájomnej prítomnosti. Stále sme sa bozkávali a hladkali, bozkávali a šepkali si tak sladké slovká a vety že jeden by sa z toľkej romantiky povracal. Bola to ale krásna noc. Milovali sme sa asi 3x a zaspali si v náruči. Ráno som sa zobudil a prvé čo som videl bol jeho úsmev.
Áno to bolo to obdobie zamilovanosti, ktoré trvalo ešte dobrý mesiac. No ale viete ako to chodí. Nie všetko je ružové a hlavne nie vzťahy. Po mesiaci sme začali byť žiarlivý, vyčítali si niektoré banálne chyby ktoré sme robili a tak ďalej. Nezačalo to zo dňa na deň, ono to proste prišlo samo ticho a postupne. Vplížilo sa to do nášho vzťahu a už to proste neodišlo. Prvý polrok to šlo, ale postupne sa to stupňovalo a ž to vyvrcholilo.
Rozišli sme sa.
Nie, koniec to nebol. Na to sme sa mali v tej dobe až moc rady. Ale to čo medzi nami panovalo sa inak zastaviť nedalo. Po troch týždňoch, keď sme sa spolu stretli v škole, sme si šli spolu sadnúť na kávu. No a teraz vám poviem úplne nečakanú vec. Vrátili sme sa k sebe. No dobre to mala byť krutá irónia...
Proste sme sa k sebe vrátili a snažili sa začať od začiatku. Jasne že to nešlo, ono to nikdy nejde, ale my sme sa o to chceli pokúsiť a byť iný. Byť tí ktorým sa to podarilo.
Zas to šlo v pohode, ale potom sa stalo to čo vlastne všetko pokazilo a rozbilo.
To niečo sa volalo Matias. Bol to krásny blonďatý chalan, ktorý sa chcel s nami kamarátiť. Kto by ale čakal že to takto dopadne?
No dobre začalo to tak, že sme sa začali stretávať v bare a rôzne na káve. Bol zlatý a keď sa na to pozriem nestranne bol fakt skvelý. Múdry, inteligentný, pekný, šarmantný, vtipný. No dokonalý. Bol čo človek s ktorým buď chcete chodiť alebo sa s ním kamarátiť, pretože viete že vás dotiahne až na vrchol. Iróniou bolo to, že môj drahý ho neznášal. Ešte väčšia irónia bola však to ako to dopadlo.
Matias sa pomaly vplížil do našich životov a ja som si ani nestihol uvedomiť ako. Skrátka tam bol a stal sa takou neodmysliteľnou súčasťou nás. Boli sme ako pár + Matias. Vtipné.
Chodil s nami všade kde sme boli pozvaný a keď jeden z nás nemohol, on mohol vždy. Ja som však nemohol často. A možno aj preto sa to stalo.
Nejdem vás ďalej napínať a idem s pravdou von. Viete ako sa to chodí, nič netrvá večne, a ani láska. Osud bol ku mne krutý ja viem, ale asi to tak byť muselo. Marias s mojim priateľom trávil veľa času, veľmi veľa. Možno keby som mal viac času, nedošlo by k tomu...
Pravdou však ostáva len to, že môj drahý, ktorého som miloval z celého svojho srdca, pre ktorého by som spravil prvé - posledné, pre ktorého by som umrel... sa nám zamiloval. Ale nie do mňa.
Nedávam mu to za vinu. Teraz už nie. Ja sa vlastne ani nedivím. Ono Ja so s ním bol vždy ako pes na oko. Proste sme k sebe nesedeli. S Matiasom však bol no, dokonalý.
Aby ste si nemysleli, Matias necítil to isté čo on, teda nie hneď. Ja som prišiel na to, že je niečo nedobre veľmi skoro. Viete ono to človek pozná hneď ale potlačuje to. Tvári sa že to nevidí, že sa nič nedeje, ale ono sa deje.. a ja som to videl. Nenechal som sa utešovať myšlienkou že ma miluje, aj keď bolo očividné že jeho srdce už viac menej nepatrí mne.
Viete skončiť to ľahké nebolo. Snažil som sa dostať ho späť. Áno snažil, kto by to nespravil. Ale nemal som šancu. No vlastne aj hej, možno. Chvíľku. Viete ale keď sa začali obe strany priťahovať, keď Matias k nemu začal niečo pociťovať, ja som mal jasne prehraté.
Našťastie sa mám radšej ako čokoľvek iné na tomto svete a tak som ušiel skôr, ako by  mi to ublížilo ešte viac. Nakreslil som hrubú čiaru a ukončil to. Bolo to jedno z najťahších rozhodnutí aké som kedy musel podstúpiť. Bolo to však dobré a prospešné... teda, aspoň som si to myslel.

Uplynulo veľa času, a pretieklo hodne sĺz od kedy sa to skončilo. A ja konečne môžem povedať že je to okej... Už nemám chuť plakať keď ich spolu vidím, už ma nebolí srdce. Teda nie tak ako bolelo. Dokážem sa usmiať a povedať: „Život ide ďalej!“ Dokonca sa tu objavil jeden človek, jeden muž, ktorý ma veľmi zaujal. Nevravím že z toho niečo bude, ale človek nikdy nevie. To čo bolo bolo a napriek všetkému by som to nemenil. Pretože všetko čo sa stalo, spravilo zo mňa takého človeka akým som dnes, a ním aj ostať chcem. 
Musím ale povedať, že som ho naozaj miloval a nech sa deje čokoľvek, v mojom srdci bude mať navždy svoje miesto. Môj milovaný. 

3 komentáre:

  1. velmy zaujimave dielo len tak dalej a nenehaj sa odradit

    OdpovedaťOdstrániť