sobota, júla 20, 2013

Kamenný princ

Je to maximálne od veci ale nudila som sa...
Ospravedlňujem sa za tú kopu gramatických chýb.
Snáď si to užijete aj keď to nieje nič moc a asi sni nič čo by ste chceli ale tak snaha sa cení dúfam~
Ak sa vám to bude alebo nebude páčiť, vyjadrite sa do komentára~ Arigatoo


°     °     °     °     °     °     °     °     °     °     °     °
Ležal som na posteli a čakal na Tomáša. Chodili sme spolu 2 roky. On bol podnikateľ a ja obyčajný umelec na voľnej nohe.
Spoznal som ho cez kamaráta, ktorý býval pod nami. Začal som akosi krachovať a on si ma nasťahoval k sebe do bytu. Mal som mu upratovať, pretože on toho nebol schopný, vlastne do dnes nieje. Tak som sa stal jeho hospodyňou a za to som u neho mohol žiť.

Bol to krásny harmonický vzťah, až kým ma raz nezvalil na postel a nezačal ma nenásytne bozkávať a.... Bol to ten najlepší sex v mojom živote, avšak, čakal som že aj posledný. Myslel som že ma vyhodí ako to muži zvyknú robiť, ale on nie. Naďalej si udržoval svoju tvár podnikateľa. Nikdy nemal žiadny výraz. Bolo to desivé, ale zamiloval som sa do neho tak či tak.
Kto by sa ale nezamiloval? Už len keď ste sa na neho pozreli. Sto-deveťdesiat-päť centimetrov vysoký muž, s telom ako antická socha. Pod tým jeho kvádrom to vidieť moc nebolo, ale keď sa vyzliekol, dostával som orgazmus už len z toho pohľadu. Povahovo to bolo fakt ako milovať skalu, ale občas bol vážne milý. Žil som s ním teda ďalej a obaja sme sa tvárili že sa nič nestalo, teda on sa tváril.
Tak som mu naďalej upratoval, varil a žil si spokojný život keď tu zrazu jedného daždivého dňa ma vzal na večeru. Nerozprávali sme moc, teda len také tie formality. Po večery ma vzal domov, ale nezamieril dnu, vydal sa cestičkou smerom do parku, ktorý bol rovno nad naším panelákom. Z toho parku bol dokonalý výhľad na panorámu mesta, miloval som to. Stáli sme tam a dívali sa na tú nádheru, keď ma zrazu chytil za ruku. Stisol mi ju vo svojej dlani a mne sa v tej chvíli mohlo srdce rozskočiť radosťou. Stisk som mu opätoval i keď asi 30x slabší. Dívali sme sa takto na to ešte chvíľu, kým sme to nevydržali a vrhli sa na seba. Bozkával sa ako boh. Držal ma v náručí a plnil mi ústa svojím jazykom. Keď sme usúdili že by stačilo, alebo skôr, keď sme začali mať tesno v nohaviciach, odlepili sme sa od seba. Zahanbene som sa zahľadel do zeme, ale ruku som mu nepúšťal. Neviem či som mu ju zvieral ja alebo on mne, na to dnes však už nezáleží.
Na niekoho by to bolo možno chladné, no keď vyslovil tú otázku: "Budeš so mnou chodiť?", umrel som šťastím.
A tak začal náš zvláštny vzťah. Nechápal ho tak celkom nikto a možno ani my. Žili sme spolu a dokonale si vyhovovali. On dokázal uspokojiť mňa a ja jeho. Teda vždy som v to dúfal. Vždy som ho vypočul do ničoho som ho nenútil a hlavne, nepotreboval som aby mi ukazoval že ma mal rád.
Tomáš nikdy nebol na tieto veci ako kvetiny, čokolády, sladké rečičky a tak, takže mu dokonale vyhovovalo, že som to neriešil.
Raz jedného dňa, bolo to na Silvestra, ma vzal na jednu oslavu. Musel tam byť a asi nechcel aby som bol doma sám, keďže sme sa pôvodne dohodli, že budeme spolu. Bol som tam s ním, alebo nebol. Nie som si istý. Tomáš sa mi po piatich minútach stratil a ja som tam ostal sám.
Ujal sa ma jeden chlapík. Bol sympatický a okato so mnou flirtoval. Nebránil som sa. Tomáš si to samozrejme všimol a to začalo peklo. To že Tomáš neprejavoval city bolo niekedy fajn ale v prvom rade to bolo hotové peklo. Videl som ako vnútorne pení, ako ma má chuť zamknúť doma a jeho niekde v tichosti zabiť ale nepohol ani bradou. Všetko sa mu však odrážalo v očiach. Nechal som to tak, nebudem predsa dlubať do osieho hniezda, nie som hlúpi.
Všetok tento stres sa však v Tomášovi hromadil a raz skutočne vybuchol. Začal kričať na celý byť. Začal kričať na mňa. Bol som jediná živá vec v jeho dosahu a tak som si všetko musel odskákať.
Nikdy do mňa nekričal, vlastne on nikdy nekričal a tak to čo sa dialo ma prekvapilo na toľko, že som sa začal báť. Sedel som na gauči a ticho počúval ako do mňa kričí. Snažil som sa zmenšiť, skryť sa niekam. Snažil som sa, ale nedokázal som to ovládnuť a na koniec som sa rozplakal. Moje slzy boli ako vypínač. Keď si všimol ako sa mi kotúľajú po tvári, v zápätí stíchol. Netrvalo ani päť sekúnd a už ma mal v náručí a šepkal mi do ucha samé sladké rečičky, aby ma upokojil. Upokojoval ma a ospravedlňoval sa. Ospravedlňoval sa a upokojoval ma.
Nasledujúce týždne ma svojim vlastný spôsobom neskutočne hýčkal, kým sa náš vzťah nedostal na druhú úroveň. Oslavovali sme ročné výročie.
Vzal na ma obrovské Ruské kolo v Mníchove. Mal tam obchodnú cestu tak povedal že môžem s ním. Bola už noc a z kabínky bolo vidno celé mesto. Bolo to nádherné. Sedeli sme oproti sebe a sledovali tú nádheru keď tu zrazu z neho vypadlo: "Milujem ťa."
Zamrzol mi úsmev na tvári a bál sa pohnúť, aby som sa náhodou neprebudil z toho nádherného sna.
Neviem ako som zo seba dostal tak stupýdnu otázku: "Čo prosím?" 
Otočil som sa na neho. Jeho tvár bola večne kamenná. Svojimi sivastými očami ma doslova prepaľoval.
"Milujem ťa." Zopakoval bezvýrazne. Moje oči sa zaplnili slzami a ja som sa mu vrhol okolo krku.
"Však aj ja teba milujem. Milujem. Moc, moc.." Fňukal som mu do košele z čoho neskôr nebol dva krát nadšený.
    Stalo sa to zas a znova na Silvestra. Znovu sme boli na nejakom večierku pre smotánku, do ktorej som nepatril a zas ma oslovil akýsi mladík, ktorý so mnou flirtoval ako to len šlo. Tento krát som sa bránil a vravel mu že mám priateľa, ale on sa nedal. Tomáš ako vždy, mal oči všade a všimol si aj tento malý prehrešok, za ktorý som vlastne ani nemohol.
Už však nebol taký namosúrený ako pred rokom. Spravil však niečo nečakané. 2. Januára, mi večer v posteli na prst navliekol malý strieborný krúžok. Povedal k tomu len toľko, že to bude na odháňanie hmyzu. Tú noc sme sa milovali ako skutočne, skutočný milenecký pár.
Ani neviem ako ale čas šiel ďalej, a zrazu bolo opäť 13.Októbra. Mali sme oslavovať druhé výročie. Patrik, Tomášov najlepší kamarát, mi povedal ako ho potešiť a aj som to mal v pláne.
Náš vzťah bol trošku vtipný. Viete ako sa hovorí že vo vzťahu je jeden dominantný a jeden submisívny. Všetci vám vo vyhovárajú, že je to blbosť, ale u nás to platilo. Za tie dva roky nebola chvíľa kedy som sa ja chytil iniciatívy. Vždy všetko on a ja som sa prispôsobil, alebo robil čo mi povedal. Bolo to zvláštne ale vyhovovalo nám to perfektne.
A tak tu teraz ležím a čakám na neho. Sľúbil že sa nezdrží ale pri ňom si istý byť nemôžem.
"Cvak" Otočil sa kľúč v zámku.
Pozbieram svoje kosti z postele a došuchcem sa do chodbičky. Pomôžem mu von z kabátu, ktorý ihneď zavesím na ramienko a zavesím so skrine. Vyzlečie si sako, ktoré mi taktiež podá, aby som mu ho zavesil. Spravím tak, pretože vlastne je to moja povinnosť. Uvolní si viazanku a pretiahne si ju cez krk. Rozopne prvé tri gombíky na košeli a vtedy viem že mám zelenú.
Vrhnem sa na neho ako dravá šelma. Nedovolím mu ani dýchať len ho pomaličky strkám ku posteli. Keď narazí na posteľ, bezkompromiste ho na ňu zhodím a zasadnem na neho.
"Stalo sa snáď niečo?" Spýta sa ma, keď statočne bojujem z gombíkmi na jeho košeli. Len pokrútim hlavou a košeľu mu stiahnem z ramien. Na jedno z nich sa automaticky pricucnem a označím si ho tak, ako to robí vždy on mne. Bozkávam ho od ramena na krk, na tvár a pery, krk a ramená. Smerujem si to dole po jeho dokonale vypracovanej hrudi. Rozopnem mu opasok a pomaly s menšími komplikáciami mu stiahnem nohavice spolu so zvyškom spodného prádla.
Aby sa necítil trápne, čo nehrozí, ale aj tak, aby sa necítil trápne, stiahnem zo seba tričko a rozopnem si nohavice, pod ktorými nič nemám. Sadnem si mu priamo do klína a začnem sa oň nežne otierať. Viem že to má rád. dráždim ho ako je to možné. Jeho ruky sa ovinú okolo môjho pásu, aby si ma pridržal a začne moju hruď obdarovávať bozkami. Milujem keď to robí. Šteklí to, ale stojí to za to.
Keď sa už, už chcel toho chytiť a začať tento deň riadiť tak ho zastavím. Postavím sa na posteľ, stiahnem nohavice a vytasím sa mu rovno pred tvárou. Chcem aby ma trošku obšťastnil, pred tým, ako začnem obšťastňovať ja jeho.
Pohrá sa so mnou z predu, a už už chcel aj zo zadu, ja som ho však včas zastavil. Vtlačil som ho znovu do prikrývok a čupol si nad neho. Podla slabých vzdychov, ktoré mu unikali nechcene z úst, pretože on nechcel aby som ho počul, som vedel že sa mu po páči. Jeho ruka si však aj tak našla dierku ktorú hľadala a tak ma začal masírovať, ak to môžem tak nazvať.
Mal som toho v rukáve ešte dosť, ale túžba bola väčšia. Čupol som nad neho a už bol vo mne. Bolo to bolestivejšie ako obvykle, ale o to vzrušujúcejšie. Jazdil som na ňom kým som sám seba nedostal na hranicu rozkoše. Vedel som že sa v tejto polohe nedokáže urobiť a tak som z neho zliezol. Ľahol som si na posteľ na chrbát, chytil si nohy a poriadne sa mu otvoril. Cítil som sa ako najväčšia štetka na svete, ale keď do mňa vošiel, tento pocit sa stratil. Stačila chvíľa a urobil sa.
   Milovali sme sa takto ešte celú noc. A ja som vedel, že tento kamenný princ patrí len mne. Medzi vášnivými vzdychmi ktoré vypúšťal z úst, mu nie raz unikli tie dva slová. Milujem Ťa!

9 komentárov:

  1. Odpovede
    1. ale ti dám kravinu :D velice ťa stalkujem a čakám na fotky novej izby :D ale toho sa asi tak skoro nedožijem :D

      Odstrániť
    2. Musíš do piatku počkať nemám ešte šetky veci ale foták som už našla teda ešte neviem kde som dala nabíjačku ale mama povedala že je kdesi pri kábloch dajakých takže no~
      Počkaj do piatku~

      Odstrániť
    3. dobre.. :D velice rada ti to v piatok pripomeniem :D

      Odstrániť
  2. nebola to kravina...tie v poslednej dobe čítam dosť...toto bolo dokonalé a krásne...fakt sa mi to páčilo :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak dokonalé určite nie ja moc teda písať neviem ale poteší ma naozaj moc úprimne keď sa to niekomu páči~ arigatoo

      Odstrániť
  3. Mě se to líbilo, já nemůžu číst smutný nebo depresivní povídky. Já ty přeslazený ráda :3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja zas milujem realistické poviedky ktoré ja síce písať neviem ale tak no, toto sú výplody mojej fantázie keď sa mi večer nedá spať~

      Odstrániť