nedeľa, apríla 07, 2013

Chyť ma za boky a daj mi lásku~

Taká menšia poviedka, len aby ste vedeli že stále žijem. Nieje to nič moc, také menšie klišé sladké. Proste som sa strašne moc nudila tak som to naťukala a vzniklo z toho to čo z toho vzniklo.
Verím že si to niekto prečíta a nedajbože sa to bude aj niekomu páčiť. 
Čo sa týka rozpísanej poviedky, ktorý čítali vedia, stále neviem kedy dopíšem. Nejde mi to a nejde a nechcem urobiť dáky fail koniec. Ešte vám tu plánujem dať nejaké veci čo sa týkali AnimeShow 2013 ale to až neskôr.
Tak si užite poviedku a komentujte aby som vedela či to za to vôbec stálo~ 
PS.: Inak sorry za ten fail názov ale nič ma nenapadlo. + tie chyby.
Nechcelo sa mi to čítať neskôr to opravím tak to ignorujte...
Odporúčaná hudba pri ktorej to čítať... KLIK

   Zobudilo ma neznesiteľné pípanie budíka, ktoré sa mi snažilo roztrhať mozog na milión kúskov. Značne nedobrovoľne som natiahol ruku k nočnému stolíku a celou silou, ktorá v daný moment bola ochromená spánkom, som po ňom tresol. Budík sa zrútil na zem a ja som sa pretočil na druhý bok. Pošmátral som po druhej polovici postele, ktorá už bola dávno chladná a prázdna.
Zas odišiel priskoro.. Napadlo ma. Vzťah so ženatým mužom nebol vôbec tak jednoduchý ako sa na začiatku zdalo.
S Alexandrom som sa spoznal na jednej výstave vo Viedni, kde robím už tretím rokom sprievodcu. Konala sa tam akási benefičná akcia na podporu detských domovov a sirotincov. On tam bol ako jeden z investorov. Krásny, vysoká, s tmavohnedými vlasmi a dych vyrážajúcimi smaragdovými očami. Prisahám na svoju česť, že som sa ešte nikdy nestretol s takou farbou očí. Najskôr som sa domnieval že to budú len farebné čočky, neskôr som však zistil, že takáto výstrednosť by sa nehodila k tomuto mužovi a naozaj to bola farba jeho očí. Náš pohľad sa náhodou stretol pri jednom menšom švédskom stole. Znie to divne? Ono ale naozaj tam boli také malé elegantné švédske stoly s rôznymi malými dobrotkami a vínom. Civel som na neho ako na zjavenie a on mi daroval ten najčarovnejší úsmev na svete. Do reči sme sa dostali o čosi neskôr. Keďže sa to konalo v múzeu, bolo na mieste že niektorý ľudia chceli previesť a poobzerať si poklad ktorý sa tu skrýval. Zobral som si menšiu skupinku ľudí, v ktorej sa nachádzal aj on a jeho žena. Previedol som ich Barokovou a Renesančnou obrazárňou a popisoval im veľmi stručne čo vidíme. Dával som pozor a vyťahoval len známejších umelcov aby som ľudí moc nezaťažil. Ako sme tak chodili, ľudia sa začali trúsiť na všetky strany až sme ostali len mi dvaja. Zastali sme pred obrazom od Caravaggia (karavadžo) a ja som mu nadšene hovoril o jeho živote a jeho dielach. Počúval ma, no ani na sekundu zo mňa nespustil zrak. Bol som z toho celý nesvoj a chcel som újsť no niečo v mojom vnútri ma nútilo rozprávať ďalej a ďalej. Keď som skončil ospravedlnil som sa mu za zdĺhavý prednes no on sa len usmial a nič nepovedal. Vyšli sme z obrazárne na chodbu. Kde som sa s ním chcel rozlúčiť. Chcel som od neho čo najďalej. To ako ma priťahoval ma desilo. Tam ma však zastavil.
"Volám sa Alexander Etzer, teší ma." Predstavil sa mi po slovensky. Doteraz som stále hovoril v Rakúskej-nemčine. Zaskočilo ma to a tak som sa tiež predstavil.
"Dávid Tinko. Ako...?" Chcel som sa ho spýtať.
"Prízvuk sa nezaprie. Čím dlhšie som vás počúval, tým viac som si bol istý že ste Slovák." Zas ten úsmev. 
"Som prekvapený..." Sklopil som zrak k zemi. 
"Žijem tu už 15 rokov. Takže nie, nepatrím k slovenským investorom." Čítal mi myšlienky.
Spoločne sme zišli dole, rozprával mi trochu o tom ako sa dostal do Rakúska a o jeho práci. Pri schodoch ho už čakala jeho žena. Štíhla vysoká brunetka s výrazne upraveným hrudníkom. Neskôr som zistil že je to modelka. 
Zvyšok večera prebehol veľmi rýchlo. Ja som mal plnú hlavu Dávida a prevádzaní menších skupiniek po múzeu. On sa zabával s partičkou zbohatlíkov a svojou ženou.
Okolo desiatej keď sa ľudia začali trúsiť domov, som dostal priepustku. Tak som vybehol hore, obzrieť či sa niekde niekto nestratil. Bolo to bežné že ľudia v obrazárniach zablúdili a nevedeli kde je sever. Prebehol som Barokovú a Renesančnú obrazáreň, ktoré som mal na starosti. Našťastie som tam nenašiel žiadne zatúlané koťátko ani nič podobné. Zatúlané kote ma však čakalo von. Vyšiel som von a pri zábradlí, z ktorého bol nádherný výhľad na mohutné mramorové sochy ktoré zdobili sochy a strop posiaty freskami známych umelcov, stál Alexander. Ostal som očarovane na neho pozerať. Bol tak nádherný až som mu to mal chuť zakázať. 
"Vy ste ešte neodišiel?"Spýtal som sa ho a pristúpil k nemu bližšie. 
"Ešte nie." Odpovedal stručne a odlepil sa od zábradlia. Zastavil som kúsok pred ním, vedľa mohutného mramorového stĺpu. 
"Zjavne sa vám tu zapáčilo." Akosi som nevedel čo povedať. Alexander na mňa len civel a nič nevravel. Zas som mal chuť újsť, pretože jeho blízkosť mi podlamovala kolená. Zrazu ma chytil za pás a jemne, no zároveň hrubo, ma pritlačil k stĺpu. Jeho peri sa spojili s mojimi a ja som bol úplne ako v nebi. Odtiahol sa odomňa len na malý moment. 
"Ako som mohol odísť bez rozlúčky.." Zašepkal mi tesne pri uchu a jeho pery sa znovu na malú chvíľku spojili s tými jeho. Prekvapilo ma keď mi svoj jazyk vtlačil do úst. No v ten moment som sa zamiloval. 
Začali sme sa stretávať. Najskôr sme si spolu nič nezačínali, len sme raz za čas skočili do kaviarne alebo na obed, prípadne večeru. Rozprával mi o jeho práci, o tom ako žil na Slovensku, o jeho vzťahu k umeniu, hudbe proste o všetkom čo nás napadlo. Bol kúzelný. Jeho hlas mi pôsobil ako zvonkohra. Dokázal som ho počúvať stále, stále stále. Hodinu čo hodinu, deň čo deň. Moje city k nemu kvitli rýchlosťou blesku. A tak sme si asi tri mesiace na to, spolu skutočne začali. Začal podvádzať svoju ženu so mnou. Pýtal som sa ho prečo. On mi však nikdy nepovedal prečo. Prečo ja! Prečo si vzal ženu ak ju teraz podvádza, prečo si ju bral ak je gay? Bol som prekvapený ako vždy povedal, že on gay nieje. Že to je len mnou. Na jednej strane ma to hrialo pri srdci, na druhej ma to desilo. 
A tak tu teraz ležím, v mojom bite, ktorý mi pomohol nájsť a zariadiť. Vo veľkej posteli s bielim povlečením. Do rána so mnou ostane len vtedy, keď jeho žena ide na fotenie, alebo proste nieje doma. Inak tu neostáva dlhšie ako do polnoci. Raz sa omylom zmienil, že jeho žena vie že ju podvádza. Hneď to ale zahovoril a ja som sa zas nič nedozvedel. 
V mojom premýšľaní ma vyrušil mobil. Natiahol som sa na noční stolík a vzal ho do ruky. SMS, od neho. 

- O tretej v našej kaviarni. Prepáč, ráno som mal dôležitú schôdzku.- 

Správy od neho boli vždy tak chladné, ale vedel som že sa mi udaním dôvodu, jeho náhleho odchodu ospravedlňoval. Pozrel som na hodiny. Pol desiatej. Dnes som mal voľno takže som si pospal. Vyhrabal som sa z prikrývok, navliekol som na seba tričko, ktoré mám určené na spanie a odšuchtal som sa do kúpelne. pozrel som na seba. Strašné. Strapatý, spotený neupravený. Vliezol som si do sprchy, kde som sa poriadne poumýval a s uterákom okolo pásu som sa šiel najesť. 
Zvyšok dňa som strávil menším upratovaním a následným pripravovaním sa na naše malé rande.O štvrť na tri som vyrazil do kaviarne. Bol som tam 15 minút skôr, no zjavne som nebol jediný. Alex už sedel v našom kútiku, kde na nás nik nevidel. Privítal ma bozkom a čarovným úsmevom. Sadol som si oproti a v momente bola pri nás servírka. Objednali sme. Kávu a ja čokoládový koláč ktorý tu robili skutočne geniálne. 
"Krásne voniaš." Poznamenal som. Samozrejme že musel voňať krásne. Mal na sebe vôňu, ktorú som mu dal na narodeniny. Bola taká mužná a dokonale sa k nemu hodila. "Prečo sme tu? Teda, prečo tak skoro?" Šiel som hneď na vec. Zvyčajne sme sa stretávali najskôr o šiestej večer.
"Chcel by som sa rozviesť?" Začal. Vypleštil som na neho oči. On však pôsobil veľmi pokojne. "Klaudia vie že mám milenca, alebo milenku. Ona ho má tiež. Ja už ani neviem prečo sme sa vzali." S Klaudiou som sa stretol pár krát. Bola to krásna a celkom milá žena. Celkom som aj chápal prečo s ňou bol. Asi by sa očakávalo že ženu môjho milenca budem nenávidieť a bude to riadna mrcha. Tu to bolo iné. Rešpektoval som ju, i keď som chcel Alexa len pre seba. Na modelku bola naozaj veľmi inteligentná a chápavá, no ich vzťah bol zvláštny. Obaja mali milencov a obaja to rešpektovali. Prečo zrazu ten rozvod?
"Prečo? Teda, prečo teraz?" Servírka nám medzi časom doniesla našu objednávku. 
"Neviem, uvažujem o tom už dlhšie. Chcel som ti to len povedať. Dnes ráno som bol za rozvodovým právnikom vybaviť papiere." Mal som z toho divný pocit. Prečo mi to hovorí, nechápal som. 
Dlho sme sa na seba len tak mlčky dívali občas niečo prehodili. Ja som zjedol svoj koláč, on dopil kávu a už tu bola servírka. Požiadal ju o účet. 
"Budem musieť ísť. Chcel by som to Klaudii povedať ešte dnes. Chcem to mať za sebou, čo najskôr." Zaplatil a postavil sa. Vyskočil som na nohy a on ma chytil za pás, ako to robil veľmi často, keď mi chcel venovať jeden z jeho nežných sladkých bozkov. Naše pery sa znovu stretli a ja som sa už nechcel od neho nikdy odtrhnúť. Nemali sme však inú možnosť. Vyšli sme spoločne z kaviarne no nedohodli sme sa na žiadnom neskoršom stretnutí. Čo znamenalo že sa dnes už neuvidíme. Šiel som domov pešo. Potreboval som si prečistiť hlavu. Domov som prišiel o siedmej večer. Bol som sa ešte navečerať v jednej lacnejšej, no dobrej reštaurácii. Nemal som chuť nič robiť. Mal som z toho všetkého divný pocit. Doma som sa zvalil na gauč a pustil si televíziu. Nič tam nehrali, ako vždy. Zaspal som, už ani neviem ako. Zobudil ma domový zvonček.
Vypol som televíziu a šiel otvoriť. Stál tam Alexander. Nechápal som čo tu robí. Ani sa nepozdravil len ma chytil a pritisol sa na mňa. Zavrel dvere a spoločne sme sa odpotáckali do ticha bytu.
"Čo tu robíš?"
"Chcel som ťa vidieť." 
"Videli sme sa pred piatimi hodinami." Nie že by mi vadilo že tu je.
"Klaudia súhlasila." neveril som čo práve povedal. Nechcel som uveriť vlastným ušiam. 
"Ako.." Nevedel som nájsť správe slová.
"Proste, čaká dieťa. S ním. Viem to už 2 mesiace, chceme to mať za sebou. Poď oslávime to." Vyzliekol si kabát, prešiel okolo mňa a zamieril si to do kúpeľne. Nechápal som čo sa deje. Klaudia je tehotná rozvádza sa chce oslavovať. Niečo nieje v poriadku. Cítil som že za tým niečo bude. Šiel som za ním do kúpeľne. Stál tam polonahý a napúšťal vaňu. Nalial do nej penu a voňavý olej. Zapálil sviečku a odbehol do kuchyne pre víno a dva poháre. Čistá romantika ako z lacného amerického filmu. 
"Ale no tak, už si mal byť vo vani." Položil víno a poháre na stolíček, ktorý bol vedľa vane a slúžil, zvyčajne na uteráky. V niektorých prípadoch aj na jedlo a víno. Mali sme rady spoločné kúpele. 
Pretiahol mi tričko cez hlavu a pobozkal ma na krk, ktorý som mu vystavil pri tom, ako som zaklonil hlavu keď ma vyzliekal. Rozopol mi rifle ktoré mi trošku pracnejšie musel stiahnuť až ku členkom, spolu s boxerkami. Vystúpil som z nich. Hodil ich na prádlový kôš a popostrčil ma k vani. Vošiel som dnu, ale čakal som na neho. Vyzliekol si posledný zvyšok oblečenia, pristúpil k vani, nalial nám do pohárov drahé červené, vošiel do vane a posadil sa na jeden jej kraj. Ja som sa mu schúlil medzi nohy a oprel sa mu o chrbát. Dokázali sme takto ležať dovtedy, kým nám nevychladla voda a nespľasla pena. 
Sedeli sme tam a popíjali. Rozprával mi ako jej to povedal, ako to prijala, na čom sa dohodli. Sedeli sme a popíjali, keď tu zrazu bola prázdna fľaša. 
"Mali by sme vyliezť inak sa rozmočíme" Otočil som sa k nemu. Hodil po mne tne najzvodnejší úsmev, aký dokázal vybrúsiť a pozrel na mňa štýlom. "No tak baby, pooooď~" A ja som neváhal. Vrhol som sa na neho ako dravá šelma. Bral som si jeden jeho bozk za druhým. Sadol som si mu na nohy a tak zlepil naše telá dokopy. Cítil som ako ma niečo tlačí ale nechcel som to teraz riešiť. Občas som si vravel že bozkávanie s ním je omnoho krajšie ako milovanie. Jeho ruky ma zas chytili za boky a pritiahli si ma k sebe pevnejšie. Behal mi jazykom v ústach na toľko intenzívne, že som si ani neuvedomil že slintám. Bolo to divné, trápne a maximálne vzrušujúce, keď sa odomňa odtrhol a naše pery boli prepojené slinami. Ešte nikdy sa mi to nestalo. V očiach sa mi odrážala všetká túžba ktorá zaplavovala celé moje telo. Podvihol ma za boky a spolu so mnou sa postavil. Vzal uterák, do ktorého sa zbežne utrel a následne ma do neho zabalil. Vzal ma do náruče a preniesol do spálne. Neznášal som to keď ma nosil. Bol som len o kúsok nižší ako on a nebol som ani najľahší. On mal však častú potrebu ma vkuse niekam prenášať. 
Položil ma do perím a vrhol sa na mňa. Bozkával ma všade kde sa len dalo dostať, hral sa s mojimi bradavkami, penisom. Hrýzol ma na krku, ktorý následne láskal svojím jazykom. Pretočil ma na chrbát ktorý mi posial krátkymi bozkami a na záver do mňa vnikol. Mučivo pomaly, tak ako som to mal rád. Milovali sme sa niekoľko hodín, až kým sme nevládali zdvihnúť ani prst. 
Pritiahol si ma do náruče a prikryl nás. Začali mi padať viečka no on začal čosi mrmlať.
"Dávid vieš, ponúkli mi miesto v Londýne a ja som to prijal." Zastavilo sa mi srdce. Zastavil sa mi celí svet. Tak to preto ten rozvod. Raz vravel že Klaudia odísť nemôže inak stratí svoju materskú firmu a nebude mať ponuky. Preto sa spolu neťahali preto to bolo tak na rýchlo. Moje oči začali plávať v kvapkách neopätovanej lásky. Neviem čo ma v tej chvíli bolelo viac. To že odchádza, alebo to čo povedal o chvíľu neskôr.
"Ja, musím odísť koncom týždňa. Chcem ti povedať, že všetko čo sa medzi nami stalo bolo úžasné." Rozplakal som sa. Veď ja ho predsa ľúbim. Milujem ho! Šiel by som za ním aj na kraj sveta. Prečo mi to robí, prečo? Vzlykol som. 
Pritiahol si ma k sebe ešte pevnejšie. Vtlačil som mu hlavu na nahú hruď a on ma pobozkal do vlasov. 
"Ja, ja ťa lúbil." Smrk. "T-tak moc... nechoď." Smrk. "Prosím..." Nespomínam si že by som bol niekedy tak prehnane citliví. Ale ja som nechcel aby šiel. 
"Dávid.." Stisol ma v náručí tak silno, popri popoťahovaní som mal pocit že mi rozpučí kosti v tele. "Však ja ťa tiež ľúbim. Nie, ja ťa milujem." Bola to ako kopia do môjho srdca. Prečo to povedal? Prečo teraz. Tak by som sa z toho vyplakal ako z neopetovanej lásky. 
"Prosím..." Vzlik. "Nechoď. Ja-ja už-už, ja.." Ani neviem čo som chcel povedať. 
"Dávid..." Zaklonil mi tvár a pozrel sa mi do očí: "Nechcel by si ísť so mnou? 

7 komentárov:

  1. To bylo tak rozkošný! >w< Nejdřív si mě s tim koncem pěkně vystrašila :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. krásna..výborne som si oddýchla v túto neskorú nočnú hodinu.. dúfam že takýchto poviedok tu bude viac a viac :D pokojne tvor dalej dobre sa to číta.. :)) s láskou tvoja Hachiko ˘*˘

    OdpovedaťOdstrániť
  3. páni...to bolo moc pekné, páčilo sa mi to..už som sa bála, že tú otázku nevysloví. By som za ním šla a zbila ho :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Po pravde, ja som to aj chcela tak nechať ale nemala som to srdce tak som to tam strelila. Originál bol ale trošku iný teda ako záver som mala iný som ho ale prepísala potom~

      Odstrániť