štvrtok, decembra 27, 2012

Nevyužitý Vianočný darček...

Po skutočne dlhej dobe, vám sem konečne dám niečo nové. Je to taká hlúpa krátka poviedka, ktorú som napísala ešte pred Vianocami. Bohužiaľ, sa mi ju nepodarilo upraviť, tak vám ju sem dávam až teraz.
Je to trošku hard core oproti klasike čo píšem. Preto som si vydupala vekovú hranicu +18 a bola by som nadšená keby ste to aj dodržali. No, nemám k tomu už čo dodať. Hádam sa to bude páčiť, je to vážne také nič čo mi len tak vyletelo z hlavy. Budem však rada, ak si to prečítate, a svoje pocity z toho uvediete do komentára. Skutočne by ma zaujímal váš názor. Ďakujem!

PS.: Nie som z tejto poviedky nijak nadšená, ale keď som to už napísala, bola by škoda to nikde nezverejniť. Ešte raz sa ospravedlňujem za svoj pravopis. 



  Bola noc pred Vianocami a ja som ako obvykle, cestoval domov na Slovensko. Žil som, aj pracoval v Prahe a tak som sa domov dostal naozaj len cez sviatky. Pracujem v jednom múzeu, kde dovolenka začína až 24.12., takže ako naschvál, som tam musel dvadsiateho tretieho ešte trčať a potom sa hnať domov, ako blázon.
Šiel som si kludne, keď mi zrazu zazvonil telefón. Neznášam keď mi niekto volá, počas toho ako šoférujem.

„Zlatko, kde si? Je už tak neskoro, máme na teba čakať?“ V mobile sa ozýval hlas mojej mamky. Bože, ako sa len o mňa vkuse bojí..
„Nie, nie mami, bežte spať, ja príde asi za hodinu, hodinu a pol. Cesty sú strašné.“ Vysvetľoval som jej.
„No tak dobre, ale dávaj na seba pozor, nieže sa mi niekde zabiješ. A dávam pozor na jelene, začali opäť zliezať z hôr.“ Upozorňovala ma.
„Hej, hej, mami, nemám päť, viem sa o seba postarať a počúvam rádio viem čo sa deje na cestách. Budem končiť, šoférujem. Navyše potrebujem natankovať, ľúbim ťa pa. Ráno sa vidíme.“ Vypol som to a odbočil na benzínovú pumpu, ktorá sa mi postavila do cesty a ktorú som naozaj vrelo vítal. Nie len preto, že mi blikala kontrolka, ale aj preto, že môj mechúr šiel puknúť a môj žalúdok tancoval. Nejedol som od obeda.

Zastavil som. Nikde nik, žiadne autá. Isto sú už všetci doma. To len ja blázon, sa trepem deň pred štedrým dňom domov. Mal som si vypýtať voľno, ale musím si u šéfa urobiť očko, predsa len, som nováčik.
Vypol som motor a začal som hľadať peňaženku. Neviem kde som ju zas strčil, joj ja hlava deravá. Svojím neúprosným hľadaním, som zobudil môjho krásneho spolujazca.
„Čo to? Už sme tu?“ Opýtal sa ospalo.
„Nie, nie zlatko, prepáč. Zobudil som ťa?“ Ospravedlnil som sa a venoval mu kajúcny pohľad a pusu na nos.
„Nie, nie, to je okej, aj tak musím na záchod. Zvyšok vezmem za teba." Opätoval mi pár nežností a vystúpili sme do tej hnusnej zimy.

Natankoval som a bežal dnu zaplatiť. Kúpil som si horúcu čokoládu a müsli tyčinku. Vycikal sa a vrátil sa do auta. Tento krát na miesto spolujazca.
„Pospi si, už je to len hodinka.“ Pohladil ma môj drahý po stehne. Neváhal som ani sekundu. Sklopil som si mierne sedadlo, prehodil cez seba deku, ktorou bol donedávna prikrytý Leo a zavrel oči. 

Leonadrd. Tak sa volal. Neobvyklé meno, že? Teda, aspoň na Slovensku. Ja som ho volal Leo, tak ako ho volali všetci. Keď sme mali trošku intímnejšie chvíľky, často mi z úst vyletelo Leonard, ale nemal to nijak zvlášť rád. Raz som sa ho spýtal prečo, povedal mi že ani sám nevie, ale že keď to vravím ja, tak mu to až tak nevadí. Keď som bol na neho nahnevaný, volal som ho Nard! Ako akúsi bájnu postavu, zo Stredozeme, alebo odkial. Vždy sa mi smial, že keď mu tak poviem, nevyzerá to vôbec nahnevane, ale skôr neskutočne roztomilo. Ja som sa s ním nijak zvlášť nehádal, mal som rád keď mi hádzal komplimenty akéhokoľvek druhu. Kto to predsa rád nemá. I keď, občas to dokázalo človeka naozaj vytočiť. On ma mal však omotaného okolo prstu a dosť si to všetko užíval. Miloval nadvládu nad mojou osobou, ale nebol to žiadny sadista. Miloval som ho. Neskutočne.

A teraz, po šiestich rokoch, po tom, ako mu umreli rodičia, sme sa prvý krát rozhodli stráviť Vianoce spolu. Bohužiaľ, na naliehanie mojej mamini, sme museli sadnúť do auta a vydať sa z nášho teplého, malého, útulného bytíku na Slovensko.

Leova ruka sa vkradla pod deku, jemne ma pohladila po stehne a nahmatala moju ľavačku. Naše prsty sa preplietli a slabo pustené rádio, ktoré hralo dookola, tie najkrajšie vianočné koledy, ma ukolísalo k spánku.
Ešte som sa nestihol ani dostať poriadne do sna a už sme brzdili, na príjazdovej ceste, pred mojim rodným domom. 
Leo ma nežne pohladil po líci a do ucha mi zašepkal: „Princezná, sme doma.“
Otvoril som oči a i keď nerád, vystúpil som z auta. Z tašky som rýchlo vyhrabal kľúče, z kufra vytiahol jeden menší kufor a šiel otvoriť.
Do mojej izby, sme sa prešmykli nenápadne a potichu. Mal som izbu na poschodí, no vďaka šikovnému architektovi, sa schodište nachádzalo neďaleko dverí a tak sa hluk nikdy neostal do zadných izieb, kde sídlila od nepamäti rodičovská spálňa.


Vliezli sme do malej izbičky, ktorá si pamätala všetko od môjho narodenia, cez prvé zistenia, že ma nezaujímajú dievčatá, odhaľovania intímnych miest na mojom tele, prvú masturbáciu, prvý sex, prvé kopačky, oceány sĺz, priznanie rodičom, stresy pred maturitou a môj odchod na vysokú. I keď som tu nebýval už šesť rokov, táto miestnosť sa vôbec nezmenila. Stále to bola moja decká izba, ktorá mi pripomínala to, čím som.

Položil som kufor ku skrini a nenápadne sa vytratil do kúpelne, kde som sa rýchlo umyl a napil. Vliezol som späť do izby a rozhliadol sa po nej.
„Som rád že som doma..“ Povedal som si, zatiaľ čo Leo vykonával každodennú hygienu.
Vliezol som do postele a nasal vôňu domova. Netrvalo dlho a moje telo si pritiahli dlhé štíhle ruky na to svoje. Leo ma objal tak, ako to robil vždy doma, keď sme unavený po dlhom dni, zaspávali v našej posteli. Vyhľadal moje ústa a vnoril sa mi do nich svojím jazykom. Ach, toto mi chýbalo.. Preletelo mi mysľou. Hral sa so mnou ako mačka s myšou a ja som sa mu poddával, no únava bola silnejšia.
„Miláčik, som unavený..“ Zašepkal som mu kdesi do vlasov, zatiaľ čo sa jeho sladké ružovkasté pery hrali s mojim uchom. Ticho sa zasmial a nechal ma tak.
Pritiahol si ma k sebe ešte viac a do ucha mi zašepkal: „Dobrú nos princezná.“ Venoval mi ešte jeden sladký bozk a konečne ma nechal odplávať, do ríše snov, kde sa aj on, o malú chvíľku vybral.

Ráno ma prebudil chladný vzduch, ktorý ma pošteklil po lícach. Otvoril som oči a chcel som zistiť odkiaľ ten chlad prichádza. Môj zdroj tepla sa kamsi vyparil a mňa to neskutočne zamrzelo. Mal som chuť sa maznať.
Tak konečne si sa zobudil. Prepáč, ale mal si tu neskutočný puch, musela som vyvetrať.“ Mama sa na mňa usmievala od ucha k uchu. Opätoval som jej úsmev a hodil sa jej okolo krku.
„Ahoj mami, chýbala si my.“ Objímal som ju, ako keby som ju nevydeľ celú večnosť.
„Kde je Leo?" Spýtal som sa jej hneď, ako ma chladný vietor znovu pošteklil po nahej pokožke, ktorú som tu vystavoval na obdiv mrazivému počasiu.
„Ten už je dávno na nohách, Artur. Ráno nám odpratal sneh z chodníka a príjazdovej cesty, zabil nám kapra a teraz pomáha tvojej sestre s deťmi.“ Usmiala sa na mňa a mňa zahrialo pri srdci, že ho dokázali takto prijať do rodiny.
Vykrútil som sa mamine z objatia, aj napriek jej protestom som zavrel okno a z tašky vytiahol tričko, ktoré som si pôvodne priniesol na spanie. Natiahol som ho na seba, na nohy nastokol chlpaté bačkorky a zbehol dole do obývačky, kde môj poklad spoločne s mojou malou princezničkou a dvoma nezbednými synovcami, ozdobovali stromček, ktorý pravdepodobne tatko zas protizákonne, pod rúškom tmy odpílil v neďalekej hore. Nechápem ako mu to tých 30 rokov mohlo prechádzať.
Stríček Artur!“ Vrhli sa mi okolo nôh dvojčatá.
„Artur!“ Pobozkala ma moja drahá sestrička na líce: „Čo toľko vyspávaš, už je skoro dvanásť a ty si tam pokojne chrupkáš ,zatiaľ čo Leonart tu za teba všetko odmakal.“ Karhala ma sestra, ešte som len prišiel. „Nebyť tohto muža tu,“ potlapkala Lea po hrudi, „tak by som sa z tej postele už o siedmej osobne skopala.“
Ale no tak, mal ťažkú noc..“ Zastal sa ma Leo.
„Takže ťažkú noc..“
„Ty si blbá!“  
Na oko som sa urazil a odišiel do kuchyne, dať si niečo pod zub.
„Nehnevaj sa na ňu..“ Leo sa mi prisal na krk, oprel sa hruďou o môj chrbát a rukou mi zablúdil pod tričko. Zľahka ma pohladil po stehne a pokračoval vyššie. Vyhľadal moje pery a konečne mi venoval ranú pusu.
„Ale no, nemravnosti si nechajte na potom...“ Rozhorčene prehlásil môj malý bráško, keď vošiel do kuchyne.
„Nico!“ Skoval som ho vo svojom objatí. Môj maličký bráško, ktorý ma síce už dávno prerástol, ale malým bráškom ostane navždy.
„Som rád že si konečne tu.“ Potlapkal ma po chrbte a lyžičkou zaútočil na zemiakový šalát ktorý stál na stole.
„Neuvidíš zlaté prasiatko.“ Zadržal ho Marek, manžel mojej sestry. „Tak šípková Ruženka sa nám konečne zobudila?“ Hodil na mňa jeden zo svojich úsmevov, vďaka ktorým si získal srdce mojej sestry a zjavne aj mami.
„Ja si tu neváľam šunky už tretí deň!“ Zaútočil som na neho, no on sa začal len smiať.
„Bež sa obliecť a nebehaj tu takto polonahý.“ Upozornil ma otec, ktorý sa neviem ako zjavil vo dverách.
„Tati!“ Skočil som mu okolo krku. Bol to jediný člen tejto rodiny, ktorý môj vzťah s Leonardom neuznal. Rešpektoval ho, ale nikdy ho neuznal. Bolo ale divné, že Leonarda mal naozaj rád. No pokiaľ sme boli my dvaja ako celok, už to neakceptoval. Zvykol som si.

Pod náporom ostatných, som sa teda šiel prezliecť. Vybehol som hore a začal vybaľovať.
„Princezná...“ Po chrbte mi prebehol mráz.
„Vydesil si ma.“ Otočil som sa na Lea.
„Nechcel som.“  Postavil sa a vytiahol ma na nohy. „Keď ja po tebe tak túžim.“ Zašepkal. Omotal som ruky okolo jeho krku a prisal sa k nemu. Plienil my ústa, ako to robil vždy, keď po mne túžil.
„Teraz nie, večer.“ Mrmlal som. „Pôjdu do kostola..“ Prsty som mu zamotal do vlasov. Ach bože, chcem ho...
Jeho ruky ma chytili za boky a ja som automaticky omotal nohy okolo jeho pásu. Podobral ma pod zadočkom a tak som sa na neho tlačil ešte viac, ako som plánoval. Prstom ma podráždil cez tenké slipy a ja som takmer vykríkol.
„Nesmieme!..“ Pohol som sa proti jeho prstom. Bože toto nevydržím, toto sa nedá vydržať. Zahryzol som si do pery a vzoprel sa tomu pokušeniu.
„Potom..“ Zašepkal som a ešte raz spojil naše peri. Nemohli sme sa nechať strhnúť tým pekelným pokušením. Nie teraz.

Prípravy pdobre. Leo sa hral s deckami, neskôr pomohol otcovi odhrnúť čerstvo napadaný sneh. Jrebehli velmy a som pomáhal maminke a sestre v kuchyni s prípravami. Neskôr sme pripravili stolovanie a približne o siedmej sme sa pustili do jedla. Bolo to ako keď som bol malý. Vianočná kapustnica, kapor a ten najlepší zemiakový šalát na svete. Po večery, keď sme mali všetci tajne rozopnuté nohavice pod stolom, aby nám nepukli, sme sa šli prejsť. Boli sme zababušený v šáloch čiapkach, hrubých kabátoch.
„Stríčko Artur? Myslíš že mi Ježiško donesie to lego ktoré som chcela?“ Spýtala sa ma Vaneska na prechádzke.
„Ak si bola poslušná.“ Usmial som sa na ňu a chytil som ju za ruku. Z druhej strany sa na mňa zavesili dvojčatá a tak som šiel ovešaný malými deťmi. Leo šiel kúsok pred nami. Z jednej strany na ňom visela moja sestrička a z druhej moja mamka. Otec a bráško šli za nami.
„Stríček Artur a kde je nás ocinko?“ Spýtala sa ma Vaneska, ktorý bola vo veku, keď sa na všetko len vypytuje a všetko chce vedieť.
Ocino musel ostať doma vieš?“ Povedal som jej a pohladkal ju po hlave.
A prečo??“ Vygúlila na mňa tie jej velikánske modré oči ktoré zdedila tak ako ja, po mojom otcovi.
„Pretože je prechladnutý a keby ochorel ešte viac, musel by ísť do nemocnice.“ Vysvetlil som jej situáciu.
„Aha, tak to je dobre že ostal. A nebude sa Ježiško hnevať že tam ostal?“
„Nebude. Neboj sa ty nič, ocinko je v postieľke takže sa Ježiško nenahnevá.“
„Tak dobre..“ Spokojná s tým čo zistila, sa zohla po kus snehu s ktorý si začala formovať v rukách.
„Pšššt“ Zašepkala a nenápadne, teda nenápadne podla nej, sa priblížila že Leonarda a hodila do neho tú nevyformovanú kôpku snehu.
„Kto to bol?“ Otočil sa, a malá Vaneska sa začala chychúňať a ukázala na mňa.
„Ja som to nebol, prisahám!“ Zdvihol som ruky nad hlavu, akože ja za nič nemôžem.
„Bol to on bol!“ Dvojčatá sa spikli proti mne a hodili do mňa snehové guľe.
„Takže ty takto...“ Pozrel na mňa Leo a sklonil sa po sneh. V tej chvíli ma nebolo. Rozbehol som sa kade ľahšie a on hurá za mnou, v závese s deťmi. Guľovali sme sa tam navzájom. Teda, skôr, všetci proti mne. Pridala sa aj sestra, brat a mama, otec sa pomaly vybral domov, že skontroluje či už Ježiško prišiel.
„Heeej to bolo nefér, za všetko môže Vaneska!!“ Bránil som sa, pretože som bol na všetko sám.
„Takto to hádzať na malé deti!“ Smial sa mi brat a už som mal sneh v na tvári.
„Toľká nespravodlivosť!“ Kričal som! Zohol som sa po sneh, keď tu zrazu som bol v snehu  a niekto ma prisadol.
Tak ty ma budeš guľovať hej?“ Skláňal sa nadomnou Leo.
„Ja nie! Za všetko môže Vaneska prisahám!“„Tak ty prisaháš hej?“ Sklonil sa tesne nad moju tvár. Už už som čakal že ma pobozká, keď mi zrazu pristál studený sneh na tvári.
„Zradca!“ Vykríkol som a bránil sa zubami nechtami! No Leo nie a nie prestať. Štipľavo studený sneh mi hádzal na tvár a ja som sa nezmohol na nič.
„Už dosť prosím..“ Prosil som ho o milosť.
„Čo za to?“ Spýtal sa s dlaňou plnou ďalšej várky snehu nad mojou tvárou.
„Čo len budeš chcieť. Prisahám“
„Beriem ťa za slovo.“ Sneh pustil a pobozkal ma. Pomohol mi na nohy a oprášil ma.
Myslím že je Ježiško už u nás bol, čo myslíte?“ Spýtala sa mamka a deciek už nebolo. S jakotom sa rozbehli domov. Len som sa pousmial a vyhľadal Leovu ruku.
„Prepáč..“ Zašepkal.
„Zradca.“ Uškrnul som sa a stisol mu ruku. On mi stisk opätoval a pomaly sme šli domov.

No tak deti, ukludnite sa. Najskôr sa vyzujete, obujte si papuče a zaveste bundy na vešiak. Rukavice na radiátor, inak nič nebude.“ Upozorňoval ich Marek, ktorý to všetko dirigoval. Deti poslúchli na slovo. „Tak a teraz sa poďme pozrieť, čo nám Ježiško doniesol.“ Decká sa mu pretiahli popod nohy a leteli do obývačky. My sme ich len ticho a s úsmevom na perách nasledovali.
Decká sa na to vrhli naozaj zhurta. Baliaci papier lietal po celej obývače, tak som zbehol po papierovú tašku, kde sme to všetko pozbierali. Obdarovali sme sa aj my navzájom. Mamka dostala masážne kreslo, na ktoré sme sa ako súrodenci poskladali. Otec dostal nový televízor a kopu iných hlúpostí, ako kozmetika, ponožky atď. Ja som dostal mega balíček kondómov, akože hlúpi vtip môjho brata. Neskôr som mu povedal, že my kondóm nepoužívame a že ich dal nesprávnemu. Keď už ide o to, ale že aj tak ďakujem. Najskôr nechápal, potom sa začal smiať a hádzať hlúpe narážky na moju osobu. Od Lea som dostal kópiu obrazu Jean-Hippolyte Flandrina. Plakal som mu na ramene asi 10 minút, pri čom som mu ďakoval a šepkal mu, ako moc ho milujem. On dostal prsteň, podobný tomu, ktorý mi on kúpil na narodeniny.
Decká boli spokojné. Ja som bol spokojný, všetci sme boli spokojný. Po odprataní bordelu, sme s Leom uvarili Vianočný punč a všetci spoločne sme sa vyvalili pred televízor a pozerali rozprávky.

O pol jedenástej začala sestra hnať deti, že sa majú ísť obliekať. Všetci sa chystali na polnočnú omšu, ale ja som odmietol. Povedal som mamine, že som trošku pripitý, čo bola aj pravda a prejedený, keďže sme popri telke ládovali koláče. Nakoniec ma nechala doma a samozrejme, že so mnou ostal aj Leo. Kým sa ostatný chystali, ja som si to namieril do sprchy. Naozaj som ju potreboval. Bol som ešte spotený z tej guľovačky, navyše... proste som sa potreboval umyť.

Keď som vyliezol zo sprchy, natiahol som na seba len župan, zišiel som dole, kde sa všetci už pchali v predsieni. Leo ich vyprevadil a ja som pozbieral veci zo stola, umyl nanovo našpinený riad a prihodil do krbu, aby nevyhaslo kým sa vrátia. Potom som Lea chytil za ruku a odvliekol si ho do mojej detskej izby.
"Že sa nehanbíš! Takto klamať vlastnej matke a zatiaľ čo ona a ostatný budú sedieť v kostole, ty sa tu budeš po mne sápať." Smial sa mi Leo, pričom si ma k sebe pritiahol. Ruky ovinul okolo môjho pása, ale tam sa dlho neohriali. Nenápadne mu sklízli na môj zadok.
"Je tak okrúhli." Zašomral si popod nos a stlačil mi ho. "A tak pevný, malí, tak akurát do ruky." To už nešomral. Zasmial som sa. Už na začiatku nášho podivného vzťahu bol Leo vysadený na moje pozadie. Vlastne, on bol naň vysadený skoro stále.
Občas keď sme šli len tak do mesta, hodnotili sme pekných turistov. Mňa zaujali vlasy, čo mali na sebe, akú mali tvár, postavu.. No môj drahý Leo, si ich vždy obzeral zozadu. Smiali sme sa na tom. Bola to jeho nevinná úchylka. Zo začiatku ma to mierne štvalo, že si tak obzerá iné mužské pozadie, ako to moje. No nakoniec som mu začal dôverovať. Jasné, človek nikdy nevie, ale ja som mu jednoducho veril, nič iné mi ani neostáva že.
Leo si to vždy kompenzoval tým, že pri našich malých intímnostiach, mi vždy opakoval, že mám ten najkrajší a najúžasnejší zadok, aký kedy videl. Jasne že nemal pravdu, ale kým sa mu páčil, tak som nenamietal. Zvyšovalo to moje ego a cítil som sa pre neho výnimočným. Kvôli tomu som si na ňom dal aj záležať. Ja som makal na svojom pozadí a Leo sa mi za to vždy nádherne odvďačil. Ako som už spomínal, bol naň tak trošku úchyl, tak mu vždy venoval aj dostatočne veľkú pozornosť. No a čo vám poviem, mne sa to páčilo.

"Leo, zas začínaš?" Spýtal som sa ho. "Ten zadok je môj, nerob si naň žiadne nároky." Chcel som trošku zažartovať a podráždiť ho.
"No tak to v žiadnom prípade Ruženka. Toto je výhradne moje a nemá dovolené naň nik šahať okrem mňa a samozrejme teba." Sklonil sa k môjmu krku, kde si ma označil. Olízal mi ho a jednu ruku mi strčil pod župan. Neváhal ani chvíľku. Potiahol za šnúrku a župan skončil pri mojich nohách.Jeho jazyk začal blúdiť od krku na moje rameno, na ktoré mi venoval nepekný kusanec. Sotil ma smerom k posteli, na ktorú som nestihol ani dopadnúť, no on ma už otočil na brucho. Pod brucho mi strčil vankúš a vytiahol ma na štyri.
"Ty si taký úchyl Leonard." Naklonil sa ku mne a ukradol mi kyslík z plúc. Následne pokračoval na krk, ktorý mi dostatočne podráždil na to, aby som v podbrušku pocítil mierne šteklenie, ktoré malo automatickú reakciu o kúsok nižšie. Od krku pokračoval na kľúčnu kosť, lopatku a jeho šikovne vlhký jazyk zanechal na celom mojom chrbte vlhkú cestičku, po ktorej sa následne vydali Leove šikovné prstíky.
"Voniaš ako čokoláda, ty vieš ako ma rozpáliť." Stisol moje polky v dlaniach a mierne ich roztiahol. Jazykom prešiel ryhu a spôsobil mi neskutočnú slasť. Bože chcem viac! Kričalo celé moje vnútro. Ale on nie. Rukami nahmatal moje bradavky a silno, priam sadisticky mi ich stisol medzi prstami. Vykríkol som.
"Čo to robíš, to bolí!" Pošúchal som si jednu z napadnutých bradaviek prstami. Boli citlivejšie ako obvykle. Vedel to, preto to spravil. Sráč odporný!!!
"Si taký sladký Artur." Prešiel mi rukami cez boky. Zišiel z postele a rýchlo z tašky vytiahol gél. Pretiahol cez seba sveter a jedným ťahom si rozopol nohavice, ktoré mu skĺzli až ku kolenám.
"Si na ostro? Zbláznil si sa? V dome mojich rodičov!" Len som čumel, on je fakt chorý!
"Od rána." Uchechtol sa. "Neskutočne si ma vzrušil, mal som mokré boxerky, už som si ďalšie nevzal, mám na každý deň jedni." Občas bol ako 16 ročný fagan.
"Bože, ty si, ty si cvok." Postavil som sa, pobozkal ho. Naše telá sa o seba otreli. Cítil som jeho penis na bruchu. Mierne stvrdnutý tak akurát na to, aby som sa s ním pohral. Pohladil som ho po celej dĺžke dlaňou. Nie moc, len tak, aby cítil kontakt, ale nie na toľko, aby to pre neho prestalo byť elektrizujúce. Ukazováčkom som ho pohladil po špičke. Vedel som, že je tam najcitlivejší. Žaluď mal celý von a nádherne sa červenal. Bože! Hneď by som ho olízal, vzal do úst, pomiloval ho! Prstom som mu krúžil po špičke, kým sa na nej neukázali prvé kvapky. Môj prst ich ihneď zachytil a roztrel mu ich po celom žaluďi.
"Ach.." Uniklo mu u úst. "Bože ty si tyran!" Pohol sa panvou proti mojej ruke.
Mám ho ešte trápiť? Prebehlo mi mysľou.
Automaticky som kľačal pred Leom a moja rukou objímal jeho pýchu. Najskôr som jazykom poláskal jeho žaluď, potom som jazykom prešiel pár krát po celej jeho dĺžke a následne si ho vpustil do úst. Nechápal som čo ma na tom tak rajcuje, ale mať ho zasunutého až v krku, ma vzrušilo na maximum. Takto som sa s ním hral asi 5 minút. Vedel som, že nemáme moc času a tak na hranie neostávalo moc času. Vypľul som ho z úst, naposledy poláskal a postavil sa.
Položil som sa na všetky štyri a vypučil na Lea môj, pre neho dokonalý zadoček.
"Ty beštia." Zasmial sa a vrhol sa k môjmu pozadiu. Kľakol si za mňa a na nič nečakal. Cítil som ako mi jazykom olízal dierku a následne ako ho tam strčil. Miloval som ten pocit, miloval som keď ma lízal. Cítil som sa vždy tak oplzlo. Bolo to božské!
Na prsty si naniesol gél a vsunul do mňa prst. Trošku ma roztiahol a vsunul tam aj druhý a následne tretí prst.
"Ako rád by som sa s tebou pohral viac." Počul som jeho vzrušený hlas pri uchu. Ako moc by som si to prial aj ja. Kľakol si a vrazil ho do mňa na jeden šup. Ako ja len milujem ten pocit plnosti. Chvíľku vo mne len tak nehybne spočinul. Nie preto aby som sa uvoľnil, alebo zvykol si na neho, ale preto, že mu bolo proste dobre. Viem ako to miloval, ten prvý moment, vždy si ho vychutnával.
Pohol sa vo mne. Začal do mňa prirážať, menil tempo. Raz pomalé ťahavé pohyby, striedané šialeným prirážaním. Sadol si na svoje nohy a mňa vydvihoľ na seba tak, aby som bol ja, ten aktívnejší. Tak som ho do seba zasúval. Bola to geniálna poloha, presne dorážala na to miestečko, vďaka ktorého, som ani nie o minútu striekal. Za celú tú dobu, sa ani raz nedotkol môjho penisu. Bolo to úžasné.
Stiahli sa mi všetky svaly v tele a pokropil som si celú perinu. Bože to zas dopadlo.
"Prepáč, nedával som si pozor..." Ospravedlnil som sa mu. Uvoľnil som sa na toľko, že som to jednoducho zabudol zadržať.
"Môžem to dorobiť?" Spýtal sa a pohol sa vo mne.
"Že sa vôbec pýtaš." Vysunul som ho zo seba a položil sa chrbtom na postel. Podložil mi zadok vankúšom tak, aby mal do mňa lepší prístup. Chytil som si nohy rukami, aby som bol maximálne dostupný a nechal ho nech ma opäť vyplní. Zaprel sa rukami pri mojej hlave a spojil naše pery v pekne uslintaný bozk. Dorážal do mňa ako blázon a ja som ani nie za 5 minút bol skutočne plný. Leo sa celý napol a všetko do do mňa pustil. Keď kŕč opadol, zvalil sa na mňa a ťažko mi dýchal tesne pri uchu.
"Bol si skvelý a ďakujem.." Dostal zo seba. Objal som ho a nechal ho v sebe ešte chvíľku. Následne, i keď proti svojej vôli, som ho donútil zo seba vykĺznuť. Moja dierka sa sťahovala a rozťahovala, a tak zo mňa všetko začalo tiecť.
"Och bože." Začal sa Leo smiať a prikryl moju dierku dlaňou. "Toto sa bude ťažko vysvetľovať." Smial sa a natiahol sa po obrúsky na nočnom stolíku. Dôkladne mňa aj seba poutieral. "Stiahni sa a bež do sprchy." Zašepkal a pobozkal ma na líce. Poslúchol som ho a prebehol celý nahatý ten kúsok cez chodbu.
Pustil som na seba teplú vodu, uvoľnil sa a nechal zo seba všetko vytiecť.
"Bože ty cvok, mali sme ten darček využiť... aspoň dnes..." Sťažoval som si, keď sa Leo vpratal ku mne do sprchy.
"Sám si povedal, že kondómy nepoužívame." Uchechtol sa Leo a začal ma umývať.
"Dnes sme mali. Možno sa mi tým bráško snažil niečo naznačiť.."
"Myslíš toto???" Spýtal sa.
"Možno..." Odpovedal som a ukončil to. Nechal som sa poumývať a službu ochotne o chvíľku opätoval. Zabalil som sa do uteráka a vbehol do izby. Leo ešte pred sprchou zjavne poupratoval čo sa dalo a tak som na seba len natiahol čisté spodné prádlo, tričko a vliezol si do postele. Leo ma nasledoval. Pritiahol si ma k sebe a zaboril nos do mojich vlhkých vlasov.
"Vieš, ja ťa skutočne milujem." Zašepkal. "Už celých šesť rokov."
"Ja viem..." Zavrel som oči.
"Veselé vianoce Artur !"

10 komentárov:

  1. to bolo krásne, moc sa mi to páčilo :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To je tááák sladkýýý >w< Kawaii! Čím víc yaoi, tím víc Adidas! O.o Opravdu pěkné! OwO

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD Adidas :DDD Ale ďakujem :D

      Odstrániť
  3. Omlouvám se, že jsem porušila hranici XDD ale bylo to fakt super~ ^^ :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :DDDDDDDDDDDD Také nemravnosti čítať budeš mať nočné mori!!

      Odstrániť
  4. Nebudu, to se neboj XD ale bylo to fakt pěkné :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ach Ach,.... čo k tomu dodať:D ešte raz opakujem že som sa do toho tak zažrala že som aj zabudla nato že je to tvoje dielo.. :D kuusoooo :D užasne to boolo:D si to mohla spraviť na časti :D fakt super :D celý čas taký priblblý spokojný úsmev na tvári vieš :D.. nebudem sa vyjadrovať k tomu že som ani najmenšiu šajnu nemala o tom že tato poviedka existuje..ale je tak dobré že sa ani nehnevám :D len pekne pokračuj v pisani :D dasvidááániaaa :D :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ta to čo má byť že nevieš že to Nana píše, choď si hrob kopať :D Ono by bolo aj viac častí, ale ja neviem potom v tom pokračovať :/ v samotnej podstate je to stále aj tak ako keby som hovorila o mojom Marcusovi a Christianovi z mojej hlavy :D
      Tak ja som ti to inak úmyselne neposlala, mi to prišlo také hlúpe takú koninu ti posielať...

      Odstrániť
    2. ale ty si celá hlupa :D čo už z povinnosti by si mi mala poslať :D

      Odstrániť