sobota, júla 28, 2012

Byt číslo 78!! - 1. časť

Tak po dlhej dobe som sa rozhodla niečo nové napísať. Určite viacerý postrehli, že prvý diel, alebo prvá časť tejto poviedky sa nachádza na mojom starom blogu. Bude to krátka poviedka, cca 4-5 častí, ale nechcela som ju už dávať na blog, ktorý je neaktívny.
Tak si ju prosím užite~



Couple: Adam & Marcus
Warning : +15

Môj príbeh začal v deň, keď som sa s mojím najlepším kamarátom rozhodol kúpiť si byt a konečne sa presťahovať. Žiť totiž v jednom byte s rodičmi a sestrou, bolo pre dvadsať ročného chalana náročné. Nešlo ani tak o vek, ako skôr o to, ako som sa nikdy nepohodol s otcom a sestrou. Jednoducho nešlo s nimi vychádzať. Mamka bola moje jediné útočište keď som chcel utiecť. Vždy mi pomáhala, ale nebolo to ani pre ňu jednoduché, preto bolo pre všetkých najlepšie, keď som sa jednoducho odsťahoval.
S Adamom sme si prenajali dvoj-izbový, alebo skôr troj-izbový byť. Nie som si istý. Byt tvorila jedna spálňa, kúpeľňa s vaňou, v ktorej bol oddelený záchod a útulná kuchynka spojená s obývačkou. Čerešničkou na torte bola jedna podkrovná izba, ktorá bola síce výhodná, ale niečo ako súkromie, keby si jeden z nás chcel doviesť priateľku, alebo nedajbože normálne sa tam pohybovať, bolo nemožné. Lomený strop a otvorené rebríkové schodište, boli na prvý pohľad lákavé a nezvyčajné, ale existovať tam nebolo možné.
Vtedy nastala prvá nezhoda. Kto dostane tú krásnu spálňu s veľkou manželskou posteľou a kto bude odsúdený spať tam hore. Boli to ťažké, no nakoniec, ako mi povaha káže som povolil a Adam sa usadil v spálni s vysokým stropom, a ja 170cm vysoký chlapec som sa krčil tam hore. Nie len že to bolo nepohodlné, ale večer aj dosť desivé. Neboli tam dvere a celé to bolo, jednoducho zlé! Preto sa nie raz stávalo, že som, akoby "náhodou" zaspal v obývačke na gauči.
Jedného dňa Adam prišiel za mnou a ja som vedel, že je niečo nedobre.
"Hmm... Markus, tak som uvažoval, vieš, keby ti to nevadilo, nemohla by tu Linda bývať s nami?" Spýtal sa ma jeden podvečer Adam. Len som na neho nechápavo čumel a vážne sa zamýšľal či si robí srandu. Zjavne to myslel vážne.
"Si robíš zo mňa piču že?" Spýtal som sa s neskrývanou podráždenosťou. Linda bola skvelá baba, mal som ju rád a bola fajn, ale toto bolo moc. Tak mi sa tu tlačíme v byte dvaja chalani, ja musím trpieť tam hore a on... On si tu chce nasťahovať babu. Tak to nie!!!
"Hmm... vieš, sme spolu málo a takto, by sme mohli byť spolu stále a aspoň by nám mal kto upratať navariť a tak, však vieš aký som neschopný. A teba to určite unavuje všetko robiť no nie?" Poznáte ten pocit, keď Vám v hlave tykajú hodiny a Vy odpočítavate sekundy, kedy to vybuchne? Mne to v hlave vybuchlo. A bol z toho poriadny ohňostroj.
"Ty kretén! Adam si ty vôbec normálny? Kurva tam! Tak ja sa tam hore krčím ako magor do prdele a ty si tu chceš dovliecť ženskú? Spamätaj sa sakra! Nemáš desať. Keď si s ňou chcel spať každú noc, mal si si hľadať byt s ňou a nie so mnou! Ty sám si mi navrhol, či do toho nechcem ísť s tebou a teraz ...!" Zúril som. Naozaj som zúril. No raz keď som začal, nevedel som sa zastaviť.
"Bol to len návrh, nemusíš tu hneď na mňa vyletieť a nazývať ma najväčším kreténom na planéte!"
"Sakra! Keď pre teba iné slovo nemám?" Vytiahol som cigarety z vrecka a jednu si strčil do úst. Zúrivo som začal hľadať zapaľovač, ale ako naschvál som ho nevedel nikde nájsť.
"Vieš čo Markus? S tebou nieje rozumná reč.."
"Tak si nemal začínať s takou hovadinou, keď si dopredu vedel, že s tým nebudem súhlasiť!" Zúrivo som hodil cigaretu do popolníka, sadol si na gauč a tvár si skryl do dlaní. "Vieš čo? Mne je to jedno.." Dodal som, postavil sa a odišiel. Nemal som ho chuť vidieť. Obul som si topánky a zabuchol dvere. Privolal výťah a zavolal Lucke.
***
"Hmm... možno naozaj chcú byť len viac spolu.." Prehovorila Lucka, moja sex-priateľka a pritiahla si prikrývku, aby jej zakrývala to najdôležitejšie. Zobral som jednu cigu zo stolíka a zapálil som si. Slastne som do seba potiahol tabak a vyfúkol.
"Vieš čo ma ale vytočilo? Keď prišiel za mnou, že si chcel kúpiť byt, začala ma namotávať, nech idem do toho s ním. Vedel som, že mi to navrhuje hlavne preto, aby nemusel platiť tak vysoký nájom sám, ale počítal som s tým, že to bude jednoducho náš byt. Rátal som s tým, že si tam dovedie holku, ale odtiaľ-potiaľ. Vieš aké je to nepríjemné ich počúvať? Keby mám aspoň dvere, že sa zavriem, ale toto je otrava. Raz, dva krát mi to nevadí, ale keby ju tam mal mať každú noc, asi by som spal v kúpeľni. A nie vo vani, na záchode!" Znovu som potiahol a pritiahol si Lucku k sebe. Bola do dobrá kamoška. Obaja sme boli toho názoru, že záväzky sú úplne zbytočné a bolestivé, tak sme si to občas spolu rozdali, keď sme mali chuť, ale ani jeden z nás si to nebral nejak osobne.
"Čo si mu nakoniec povedal?"
"Že je mi to jedno?" Pousmial som sa tak trošku kreténsky..
"Si magor! Je to predsa aj tvoj byt nie? Takto by ste si nájom čo? Rozdelili na tretiny? Mám Lindu rada, ale neverím, že by bola schopná platiť nájom za byt. Však ju poznáš. Aj Adama neskutočne vyciciava z peňazí." Lucka mala pravdu, vlastne ona vždy mala pravdu.
"Hmm... Asi už pôjdem, posadil som sa, natiahol na seba nohavice, uhasil cigu, venoval Lucke ďakovnú pusu a šiel domov.
Von bola už tma. Bol koniec novembra a tak všetky stromy už stratili svoje krásne farebné listy. Zafúkal silnejší vietor a tak som sa viac zabalil do svojej tenkej bundy. Keď som vystupoval z výťahu, Adam sa akurát lúčil s Lindou pri dverách.
"Markus." Zažiarila a objala ma, ako to mala vo zvyku.
"Zdravým..." pozdravil som a pretiahol som sa popri Adamovi do bytu. Potreboval som sa zohriať, bol som celý zmrznutý.
"Kde si bol?" Spýtal sa Adam a vybral dva hrnčeky, keď videl že som postavil na čaj.
"To ťa trápiť nemusí nie? Aspoň si mal byt pre seba." Odpovedal som mu sarkasticky.
"Nemusíš byť drzí! Povedal som jej že to nejde, tak môžeš byť prosím ťa normálny?"
"Ale ja som normálny.."
"No nevyzeráš." Zalial som vodou oba hrnčeky so zeleným čajom. Svoj som si zobral a posadil sa na gauč. Zamotal som sa do deky a zapol si televízor, v ktorom aj tak nič nešlo. Vždy lepšie ako počúvať toho kreténa. Vážne som bol na neho nahnevaný.
"To sa ideš na mňa hnevať donekonečna, alebo čo?" Spýtal sa a sadol si vedľa mňa. Neodpovedal som a sústredil som sa na kriminálku čo bežala v telke.
"Okej, idem spať! Dobrú!" Zobral svoj čaj a zabuchol sa v izbe.
"To čo malo byť?" Nechápal som. "To ja by som tu mal byť ten urazený." Nahnevane som vybral notebook z pod stola v obývačke a zúrivo naťukal status na facebook. Viem že to bolo trápne, ale istým spôsobom som sa tak vedel ukludniť.

Markus Eisner: Vždy budem za toho kreténa...

Netrvalo to ani pol minúty.

-Adam Siroň komentoval váš status-

Automaticky som na to klikol.

-Adam Siroň: Nerob zo seba chudáka...-
-Markus Eisner: Neviem kto je tu chudák! -
-Adam Siroň: Ja také kreténske statusy nepíšem..-
-Markus Eisner: Keby nie si taký kokot, tak také statusy písať nemusím! -
-Adam Siroň: ja som kokot? Kto sa tu hrá na urazené šteňa?!!!-
-Jakub Stáň: Manželská hádka??? :DDDDDD -
-Adam Siroň: Choď do piči Kubo!-
-Markus Eisner: strč sa Stáň! -

Status ktorý pridal Markus Eisner neexistuje

-žblnk-

Adam Siroň: ty si kokot Markus!
Markus Eisner: a preto mi to píšeš...
Adam Siroň: čo ti to mám zaspievať?
Markus Eisner: možno by nebolo odveci..
Adam Siroň: sa vieš čo môžeš.....
kks... si vedľa v izbe a mi si tu píšeme ako pubertiaci...
Markus Eisner: Prepáč ale ja v izbe nie som, ak si už zabudol, ja izbu nemám..
Adam Siroň: to ako len o toto ti ide hej?
Markus Eisner: Jak len o toto???!

Zrazu sa otvorili dvere a Adam vtrhol do obývačky.
"My sme už ako chorý. Ako starý manželia, alebo dve blondsky. O čom to je? Tak sorry že som sa ťa kedy niečo spýtal!!"
"Tu nejde o to!" Zhučal som na neho!
"A o čo teda ide? O tú izbu alebo o čom sa vlastne hádame? Akosi sa v tom strácam!"
"... neviem.." Odvrátil som hlavu a zaklapol notebook. "Keď ide o tú izbu, ono nedá sa tam naozaj spať, sakra choď si to vyskúšať! Je to tam malé a stiesnené a otvorené! Nemám z toho vôbec dobrý pocit. Navyše keď dole s Lindou šukáte, všetko počujem! Vieš ako sa cítim? Ako dement!" Povedal som celkom úprimne..
"Hmm... môžeš spať dole so mnou ak chceš. Teda, nevykladaj si to nejak zle preboha, ale tak tá posteľ je obrovská a keď tu Linda nie je a mne sa nedá zaspať, bolo by fajn sa rozprávať..." Navrhne Adam. Chvíľu sa nad tým zamýšľam. Spať s Adamom nie je nič moc, je extrémne prítulný keď spí. Na druhej strane, už som sa istú dobu poriadne nevyspal, možno keby som medzi nás natlačil vankúše...
"Neni to trochu... buzerantské?" Spýtal som sa váhavo.
"A to by vadilo?"
"Tak, asi by som podstúpil čokoľvek za jednu normálnu noc, v normálnej izbe, v normálnej posteli. Len ty by si tam nemusel byť." Zaškeril som sa a bolo jasné že táto debata je uzavretá.
***
Osprchoval som sa, vycikal, obliekol svoje milované pyžamo a s vankúšom som napochodoval do Adamovej izby. Nie že by tam nemal dostatok vankúšov, ale poznáte to, ten váš je vždy najlepší. Navyše z tých ostatných som plánoval postaviť barikádu, aby som sa ráno nezobudil s oslintaným ramenom, alebo jeho rukou na tvári.
"Stále rád spíš ďalej od dverí?" Uškrnul sa na mňa.
"Nesmej sa, proste mám také potreby!" Hodil som po ňom vankúš a sadol si na polovicu ďalej od dverí.
"Tak už si ľahni a nestresuj.."
"Ja stresujem?"
"Vyzeráš tak." Adam sa postavil a vypol svetlo. Ostali svietiť len nočné lampy na oboch stranách postele. Zatiahol záves a cez moju stranu, vlastne priamo cezomňa, sa snažil dostať na svoju polovicu. Keď bol približne na začiatku svojej náročnej cesty, čiže niekde nadomnou, tak sa zrazu zastavil.
"Čo je?" Nechápavo som na neho civel.
"Nič, len že... takto si príšerne roztomilý." Zaškeril sa na mňa.
"Kretén!" Sotil som do neho a on sa prevalil na svoju polovicu, no neprestával sa priblblo usmievať. "Prestaň sa tak hovadsky usmievať!"
" Vadí ti to?" Spýtal sa.
"Áno vadí!!!"
"Tak to potom neprestanem." A ďalej sa usmieval ako hlúpy.
"Si pojedol nejaké šialené huby, alebo čo, nie?" Spýtal som sa mierne vytočený.
"Možno.." Dodal. Zrazu sa prevalil a zasadol ma.
"Čo robíš?" Spýtal som bez emócii.
"Toto!" Povedal a začal ma štekliť. Vedel ako moc som šteklivý a ako neznášam, keď sa ma niekto len tak dotýka. Ono Adam ma šteklil často, keď sme boli malý, prečo to ale robil teraz, mi bolo záhadou.
Zvíjal som sa na posteli a snažil sa mu vykrútiť ako sa len dalo, oči som mal plné sĺz a on nie a nie prestať. Smiechom som už nevládal ani dýchať a tak konečne prestal, no stále na mne sedel. Zrazu sa z ničoho nič natiahol a vypol lampičku vedľa mojej hlavy. Keď sa natiahol, jeho tvár spočinula tesne nad tou mojou a ja som z nejakého nevysvetliteľného dôvodu skoro prestal dýchať. Bola to scénka, ako vystrihnutá z romantického filmu.
"Čo to robíš?" Spýtal som sa tak nejak napäto.
"Skúmam tvoju tvár z blízka." Neprišlo mi to tak. Jediné kde sa díval boli moje oči. Až to pálilo, tak som vkuse uhýbal pohľadom. Mohol som ho pokojne odstrčiť, ale niečo vo mne mi bránilo sa čo i len pohnúť. Čakal som čo bude nasledovať, čo spraví. Pripadal som si ako totálny imbecil, ale Adam bol korunovaný kretén, nikdy som nevedel čo mám od neho čakať a tak nejak som to v tomto prípade chcel vedieť. A tak som len ležal nehybne pod Adamom a nechával sa spaľovať tým jeho čokoládovým pohľadom.
Ono Adam bol pekný chlap, chlapec. Jednoducho bol naozaj sexi, to musím uznať. Bol vyšší ako ja a aj svalnatejší, mal hnedo hnedé vlasy a perfektný účes, ako z reklamy. Šli po ňom všetky baby ktoré som poznal, aj tie ktoré som nepoznal. Nikdy som nechápal prečo sa zahadzuje s jednou babou, ale po pravde som ho tak nejak obdivoval. Ja som nebol schopný mať vzťah s jednou osobou viac ako týždeň, preto som mal Lucku, aby zo mňa nebol kokot čo šuká každého, ale zároveň som nebol sám a nešukal nikoho. Adam mal len Lindu a to som mu tak trošku závidel. Neviem aký mali presne vzťah, ale asi dosť dobrý, keď spolu vydržali tak dlho.
"Si sexi keď si v úzkych, vieš o tom?" Prehovoril do ticha.
"Čo?" Spanikárene som sa opýtal. Bolo to divné. Celý tento rozhovor, tá situácia. Chcel som ujsť, ale nešlo to. Nemohol som sa hýbať, nechcel som sa hýbať..
Jeho prsty jemne prešli po mojich perách, len tak, ako keby ma hladil pierkom. Nikdy pred tým som si nemyslel, že sú pery tak príšerne citlivé na dotyk. Nikdy!
"Si tak citlivý.." Neprestával sa dotýkať mojich pier.
"Adam?" Spýtal som sa a konečne sa odvážil na neho pozrieť.
"Hmm..?" Neprestával prstami hladiť moju tvár. Bolo to až nepríjemne - príjemné.
"Čo robíš?"
"Už si sa to pýtal..."
"A stále nechápem.." Dodal som.
"Už si sa niekedy bozkával s chlapcom?" Tá otázka prišla ako blesk z neba.
"Čo? Si šialený? Nie som gay, prečo by som sa mal bozkávať s chlapcom?"
"Ani ja nie, ale skúsiť to, je viac než lákavé. Nemyslíš?" Jeho hlas znel tak, tak zaujato tak divne, mal som z neho strach, no neviem či to bol strach, alebo mierne vzrušenie.
"Adam?" Jeho tvár sa nebezpečne blížila k tej mojej. A ja? Ja som sa nebránil. Nechal mi voľné ruky a ja som nimi nemohol pohnúť. Bol tak nebezpečne blízko. Dával mi poslednú šancu utiecť?
"Len lež a nič nerob." Zašepkal milimeter od mojich pier a ja som cítil ako sa ich letmo dotýkal keď hovoril. Bolo to tak príjemné, tak krásne to šteklilo a ja som mal potrebu, ani neviem prečo, ale mal som potrebu zavrieť oči.
Potom som už vnímal len Adamove pery, ako sa pritlačili na tie moje, ako sa jemne pohli, ako sa oddiali a olízal tie moje jazykom, ako som ticho vzdychol, ako mi medzi ne strčil svoj jazyk, ako sa pohrával s tým mojím, ako sa usmieval a ako to ukončil letmým bozkom na viečka.
"Tak čo?" Opýtal sa a ja som sa konečne odvážil otvoriť oči. No neodvážil som sa nič povedať. "Aké si mal z toho pocity?" Znovu sa opýtal.
"Ako... buzerant?" Zaškeril som sa tak nejak váhavo. Zasmial sa.
"Tak som to potom urobil správne." Zdvihol svoje telo do sedu a pozeral sa na mňa z vrchu.
"Aj tak stále nechápem.... prečo?" Spýtal som sa. Bol som rád že moju otázku pochopil.
"Hmm... možno preto lebo si proste Markus. Možno preto že si môj najlepší kamarát. A možno preto že si mal tak strašne príťažlivé pery, ktoré jednoducho chceli, aby som ich ochutnal." Spaľoval ma pohľadom a mne to bolo až nepríjemné a tak som si tvár zakryl dlaňami, aby som sa na neho nemusel dívať.
"Ideme spať, čo ti na to?" Zliezol zo mňa, ľahol si na svoju polovicu postele a vypol lampičku. Ležal som v posteli a čumel do stropu. Bál som sa čo i len pohnúť. Neviem koľko času uplynulo, keď zrazu som sa spýtal.
"Spíš?" Ticho.
"Hmm.." Ozvalo sa po malej odmlke.
"Takže nie..."
"Čo je?" Spýtal sa.
"Nič..." Ukončil som to a otočil sa smerom k oknu, chrbtom k nemu.
"Markus?"
"Hmm?" Snažil som sa znieť nezaujato.
"Ty trdlo, poď sem.." Cítil som ako si ma dve ruky pritiahli k sebe, ako ma pritlačil na svoju hruď, ako mi dýchal do vlasov. Bolo to tak strašne príjemné, ako ešte nikdy a ja, ani neviem ako som zaspal.


3 komentáre:

  1. Omg, běhá mi mráz po celém těle, nemůžu dýchat a prostě... úplně nsem se vžil do Markuse, cítil jsem vše, co on. Dokonalost. Nade vše.
    Lord Rin

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krása, takúto dobrú poviedku som už dávno nečítala. :D

    OdpovedaťOdstrániť